zradila revolúciu“, čím bola myslená PSUC, tá jej všetko odplácala útokmi na mílície, tvrdením, že POUM je v skutočnosti strana riadená Francom a banda sabotérov, trockistov- fašistov a podvratných živlov. Objavil sa taktiež leták, na kt. príslušníkovi POUM padá z tváre maska s kosákom a kladivom a objavuje sa hákový kríž. Popri tom moc vlády bola veľmi obmedzená. Ruskí voj. poradcovia do značnej miery fakticky ovládali vojsko, nekontrolovateľnou sa stávala tajná polícia (pred kt. sa triasli aj niektorí socialis. vodcovia), Civilná garda a komunisti si robili, čo chceli (napr. vytvárali tajné väzenia, v kt. boli zatknutí držaní „incommunicado“ a nebolo možné akokoľvek s nimi naviazať spojenie). Obava z nepokojov zabránila sláveniu Sviatku práce- paradoxne tak bola Barcelona, najrevolučnejšie mesto v Európe, snáď jediným nefašistickým mestom, kde akoby Sviatok práce nebol. Vypuknutie bojov už všetci čakali, dôvodom bolo nariadenie, aby boli odovzdané zbrane. Anarchisti ich odmietali vydať- bolo jasné, že PSUC si svoje zbrane ponechá a prípadnej slabosti protivníka bez váhania využije. Anarch. mali pod kontrolou veľa kľúčových postov v továrňach a na strategicky významných miestach. Jedno z nich, ústredná telef. ústredňa, sa stalo iskrou konfliktu. Náčelník polície Salas vyslal okolo popoludnia 3. mája Civilnú gardu, kt. mala budovu zabrať. V rovnakej dobe dochádzalo k pokusom zabrať robotníkmi ovládané budovy aj v iných mestách. Pracovníci v telefónnej ústredni (členovia CNT) sa ale bránili a po celom meste začali popoludní vyrastať barikády. Na barikádach boli hlavne radoví členovia CNT. Stranícke špičky sa k celej situácii stavali veľmi rezervovane. CNT bola zastúpená vo vláde a nemohla s ňou riskovať otvorený konflikt. A tak, aj napriek tomu, že sa robotníkom podarilo ovládnuť väčšiu časť mesta (Civilná garda kontrolovala len centrum mesta a rezidenčnú štvrť), vedenie CNT 5. mája vyzvalo robotníkov, aby sa vrátili do práce (hrozil tiež nedostatok potravín). POUM, do udalosti vtiahnutá proti svojej vôli, sa rozhodla robotníkov podporiť a vyzvala k zotrvaniu na barikádach. Tento krok jej v konečnom dôsledku priniesol množstvo škody, rovnako ako súhlas s letákom anarch. skupiny známej ako Priatelia Durrutiho. Až do piateho sa situácia zdala priaznivá pre anarchistov, potom sa pomaly ukľudňovala, len na niektorých miestach opäť prepukli boje, keď sa gardisti pokúšali predčasne odzbrojiť anarch. Siedmeho už bol všade kľud, električky opäť jazdili o bolo po boji. Večer mesto obsadili posily, kt. pricestovali po mori z Valencie: prepadové gardy- asi 6 tisíc mužov. Anarchistom bolo zabavené veľké množstvo zbraní (ale mnoho im ich ešte zostalo).