V Barcelone je povstanie potlačené júl 20. povstanie potlačené v Madride. V Bar. zostavený Ústredný výbor antifašistických milícií. Pri leteckej nehode umiera gen. Sanjurjo júl 24. Katalánske milície postupujú na Aragóniu júl 29. prvá pomoc z Tal., Franco začína presun jednotiek z Maroka august vyhlásená politika „nevmiešavania“ august 20. stretnutie severnej a južnej nacionalistickej armády v Meride september 4. pád Giralovej vlády. Novú vládu zostavuje Largo Caballero (socialista) september 26. CNT sa zapojuje do Generality (Atonómna katalánska vláda) september 28. pád Toleda september 30. dekrét o postupnom zapojovaní milícií do postupne vznikajúcej Ľud. Armády október 12. prvá sovietska pomoc november po dlhých jednaniach sa CNT zapojuje do centrálnej vlády november 6. vláda opúšťa Madrid a presúva sa do Valencie december 17. POUM vyhodená z vlády 1937 febr. Jednotky Ľud. Armády sa dostávajú na front febr. 5.-7. pád Malagy marec 8.-24. bitka pri Guadalajare, nacionalisti odrazení marec 31. zahájenie nac. ofenzívy na sev. fronte máj 3.-7. „májové dni“ v Barcelone. Anarch. a POUM sa stretávajú s komunistami a vlád. jednotkami. Katal. spacifikované Civilnou gardou máj 17. nová vláda pod velením Juana Negrína (soc., ale komuni. sympatizant) jún 16. POUM zakázaná, jej vodcovia pozatýkaní jún 19. dobytie Bilbaa júl 6. zahájenie rep. ofenzívy v Brunete august 24. rep. ofenzíva pri Zaragoze (bitka pri Belchite) august 26. dobytie Santanderu septem. 21. pád sev. frontu, Gijon dobytý 1938 jan. 7. vrcholí posledná úspešná ofenzíva rep., dobytý Teruel feb. 5. víťazstvo nac. pri Alfambre apríl 3. Francove jednotky dosahujú hranice Katalánska apríl 14. Ľud. Armáda zahajuje ofenzívu na Ebru november 26. koniec bojov na Ebru, Ľudová armáda porazená 1938 jan. 26. pád Barcelony feb. 1. vládni politici začínajú utekať z krajiny feb. 10. úplné dobytie Katalánska marec 27. pád Madridu apríl 1. koniec občianskej vojny 1975 Franco umiera Plagáty Mnoho umelcov, novinárov a spisovateľov z celého sveta sa zúčastnilo Špan. obč. vojny na strane republikánov. Z týchto najznámejší menujem aspoň niekoľko: E. Hemingway, G. Orwell, P. Robeson, P. Picasso a Joan Miro. Plagáty (niektoré vytvorené aj cudzincami), ktoré pri veľkom percente negramotnosti slúžili ako ideálny prostriedok komunikácie, mali burcovať. Aj dnes slúžia ako dôkaz revolučných ideí, kt. prechádzali Španielskom...