Caballero vnímal výhru ako predstupeň k socialistickej revolúcii a jeho priaznivci sa už púšťali do spontánnej revolúcii. Opäť bola jedným z prvých terčov cirkev a na vidieku dochádzalo k násilnému zaberaniu pôdy a kolektivizácii. Obyvateľstvo už bolo rozdrobené a nebolo cesty späť. Ľavica požadovala revolúciu, pravica pripravovala povstanie. Čakalo sa už len na výhodný termín. Ľudový blok vyhral v júny tiež vo Francúzsku, no tu nedošlo k takej radikalizácii. Francúzsko potom v konflikte zohralo neočakávanú úlohu. 3. priebeh Vojenský prevrat bol organizovaný skupinou najvyšších dôstojníkov s cieľom zastaviť chaos, kt. pohltil krajinu a vrátiť sa k tradičným hodnotám- vlasti, cirkvi, tradíciám. Napriek tomu, že odbory niekoľko krát upozorňovali na nebezpečie prevratu, vláda akurát len premiestnila Franca na Kanárske ostrovy. Koordinátorom plánovaného povstania sa stal generál Mola, kt. do plánu zasvätil okrem množstva loajálnych vojakov aj monarchistov a falangistov. Vodcom sa mal stať uznávaný gen. Sanjurjo, ten však umrel na začiatku povstania (20. júla) pri leteckej havárii. Mola si nerobil ilúzie ohľadom ľahkého víťazstva. Problémový bol Madrid (o ňom sa uvažovalo ako o vopred stratenom), tak samozrejme aj celé Katalánsko na čele s Barcelonou, ďalej Sevilla a Zaragoza. Sevillu nanajvýš kontroloval provládny gen. Villaabrille. Na zač. júla bol stanovený za dátum povstania 18. júl 1936. Zámienka a bezprostredné vypuknutie Keď 12. júla jeden z falangistických bojových útvarov zabil antifašistického dôstojníka Josého Castilla, znamenalo to viac než len jednu ďalšiu obeť pouličnej vojny. Jeho priatelia, policajti (!), totiž druhý deň „v odvete“ zabili monarchistu Calva Sotela. Pohreb tohto vplyvného pravicového politika sa zmenil na manifestáciu monarchistov obviňujúcich vládu z priamej zodpovednosti na vražde. Doteraz trochu váhajúci tradicionalisti sa priklonili k myšlienke povstania. 17. júla prípravný výbor povstalcov v Mellile (východ marockého protektorátu) zistil, že republikánsky gen. Romerales je ostražitý a pravdepodobne niečo tuší- preto museli postupovať rýchlo. O piatej hodine popoludní začala zatknutím generála vzbura, ihneď bolo ovládnuté mesto a rýchlo sa pridávali ďalšie posádky na území protektorátu. Druhý deň, ešte než sa stačila vláda zorientovať, sa pripájali k povstaniu ďalší. V mestách, kde boli velitelia divízií vopred zapojení do povstania, boli obsadzované centrá správ a odborové centrály, vyhlásený vojnový stav a rozmiestnená armáda. Tak sa podarilo priviesť pod kontrolu napr. i Zaragozu, aj cez veľký vplyv FAI a silné odbory.