Najstarším písomným dokladom o Poprade ako o osade je listina, ktorú vydal kráľ Belo IV. dňa 16. marca 1256, hoci názov Poprad ako názov rieky sa prvýkrát spomínal už v roku 1209 v listine Ondreja II. Historické správy o vzniku Popradu nie sú jasné, pretože písomné pramene z oblasti Spiša sa začali objavovať až v druhej polovici 13. storočia. V tomto období sa na mieste dnešného Popradu nachádzala slovenská obec Poprad. Bola pomerne významná, pretože mala výbornú polohu. Ležala na území, na ktorom sa križovali cesty vedúce povodím Popradu a Hornádu. V 13. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti. Vďaka kolonistom sa mestečko premenovalo na Popradzaza - Saský Poprad a neskôr dokonca Deutschendorf, ktoré sa používalo až do konca 17. storočia.O živote v Poprade v 13. a v 14. storočí nevieme veľa.Na čele mesta bol richtár a Mestská rada. Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali aj remeslami. Zmena v jeho živote nastala v 15. storočí v roku 1412, keď ho kráľ Žigmund spolu s ďalšími 12 mestami Spiša dal do zálohy Poľsku. Pre Poprad to znamenalo kultúrny aj hospodársky vzostup. V 16. storočí bolo v Poprade 60 domov, ktoré stáli v dvoch radoch. Jedna strana sa volala Zimnou a druhá Letnou stranou. Väčšina obyvateľov bola nemeckej národnosti. Koncom 16. storočia nastalo obdobie rozkvetu Popradu, ktoré sa prejavilo silným prisťahovalectvom a stavebnou činnosťou. Postavila sa zvonica (1592), radnica (1601), kamenný most(1609). Všetko však zničil požiar, ktorému podľahlo celé mesto aj s kostolom a vežou. V tom čase sa zmenil aj názov mesta - od roku 1660 sa používal názov Poprad namiesto nemeckého Deutschendorf.
V roku 1772 boli spišské mestá po 360 rokoch vyňaté z poľského zálohu a opäť včlenené do Uhorska. Tým odpadli mnohé dane, ktoré mestá museli Poliakom platiť. Za začiatok nových dejín Popradu ako priemyselného mesta môžeme považovať založenie papierne v roku 1692. V roku 1860 papiernický mlyn aj so zariadením zhorel. V roku 1876 bola opäť postavená rodinou Cziserovcov budova, ktorá už mala pomenovanie továreň a ručná výroba bola nahradená strojovou výrobou. V tejto dobe tu bol vyrábaný najkvalitnejší papier v strednej Európe. Neskôr bola zmodernizovaná a rozšírená. V činnosti bola do roku 1962, keď časť strojov bola prevezená do Ružomberku. Koncom 19. storočia boli v meste založené viaceré podniky.