Približne pred 5000 rokmi vznikol v údolí rieky Níl staroveký Egypt. Za viac než 2500 rokov sa v ňom sformovala jedna z najväčších civilizácií všetkých čias. Starovekí Egypťania sa usadili na brehoch Nílu pre jeho každoročné životodarné záplavy, prinášajúce vlahu a nánosy úrodného bahna, čím zabezpečovali pôdu vhodnú na obrábanie. Starovekí Egypťania sa prejavili ako vynikajúci stavitelia. Stavali veľkolepé chrámy, mestá a pyramídy. Na stavbu najväčšej z nich potrebovali viac než 2 milióny kamenných kvádrov, každý mal hmotnosť približne 2,5 tony. Niektoré boli opracované vi vzdialených kameňolomoch a dopravené na stavbu po rieke Níl.
Egypťania používali steblá papyrusu na výrobu obuvi, člnov, lán a písacej látky. Na papyrusových zvitkoch uchovávali záznamy zapísané hieroglyfickým písmom. Egypťania ako prví zaviedli kalendár, ktorého rok mal 365 dní.
Pyramídy boli veľkolepé hrobky faraónov. Sfinga, socha s telom leva a mužskou hlavou, stojí v Gíze v blízkosti pyramíd. V hrobkách významných egyptských úradníkov sa nachádzali predmety, ktoré mali uľahčovať posmrtný život zosnulého.
Egypťania uctievali viacerých bohov, vrátane boha slnka Ré a boha smrti Usíreva. Verili, že aj ich králi ( faraóni ) a kráľovné majú božský pôvod. Po vládcovom úmrtí telo zabalzamovali a uložili do hrobky spolu s veľkým množstvom predmetov potrebných v záhrobnom živote – potravinami, klenotmi a figúrkami vešebtov ( služobníkov ). Väčšinu kráľovských hrobiek neskôr vykradli. Roku 1922 sa však podarilo vykopať neporušenú hrobku mladého faraóna Tutanchamóna s mnohými vzácnymi predmetmi.
Civilizáciu starovekého Egypta možno rozdeliť na tri obdobia : Starú ríšu, Strednú ríšu a Novú ríšu. Keď roku 31 pred Kristom zomrela Kleopatra, Egypta sa zmocnila Rímska ríša.
Starovekí Egypťania verili v posmrtný život. Preto telo mŕtveho ešte pred uložením do hrobky mumifikovali, aby zabránili jeho rozkladu. Tento proces trval 70 dní.
Telo zosnulého uložili na 40 dní do roztoku sodného lúhu, aby sa vysušilo. Vysušené telo, z ktorého vybrali vnútorné orgány ( srdce ponechali ), potom potreli roztokom oleja s vonným korením a zavinuli do pásov z plátna. Vnútorné orgány vložili do nádob nazývaných kanopy. Do tejto, ktorej vrchnák má podobu ľudskej hlavy, vložili pečeň. Pásy plátených obväzov sa namáčali do gleja. Žalúdok vložili do kanopy s vrchnákom v podobe šakala. Vnútornosti vložili do kanopy, ktorej vrchnák mal podobu sokola.