Kolonizácia Ameriky
Južnú a Strednú Ameriku si rozdelili Španielsko a Portugalsko. Severnú Ameriku obsadzovali najmä Angličania a Francúzi. Francúzi obsadili Kanadu, prenikli k Veľkým jazerám a po rieke Mississippi až do Mexického zálivu, kde založili New Orleans.
Dejiny anglickej kolonizácie SA začínajú v roku 1584, keď sir Walter Raleigh vyslal expedíciu, aby preskúmala možnosti založenia kolónie v Amerike. Pobrežie severne od Floridy pomenovali na počesť kráľovnej Alžbety Virginiou a na Roanoke Islande vybudovali prvú anglickú osadu, ktorá však časom zanikla. Na začiatku 17.stor. podnikli Angličania mnoho výskumných plavieb a v roku 1607 položili základ anglického koloniálneho panstva vybudovaním osady Jamestown vo Virginii. V novembri 1620 pristála loď Mayflower pri myse Cod (terajší Massachusetts). Polovica cestujúcich boli „Otcovia pútnici“- najextrémnejšia sekta puritánov. Ešte pred vystúpením podpísali tzv. Mayflowerskú zmluvu (11.11.1620), ktorú neskôr používali aj ďalší anglickí osadníci a bola základom pre špecifickú americkú tradíciu vlády založenej na dohode. Zakladanie novej osady Plymouth prebiehalo v zime a osadníci by bez podpory počasia neboli prežili – vznik Dňa vďakyvzdania.
V rokoch 1607 – 1752 vzniklo na východnom pobreží postupne 13 kolónií ( New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pennsylvánia, Delaware, Maryland, Virginia, Severná Karolína, južná Karolína, Georgia). Na severe vznikla farmárska poľnohospodárska malovýroba a rozvíjal sa rôzny priemysel. V strede bolo centrum finančného a kultúrneho života; veľké pozemkové vlastníctvo a prenájom pôdy prisťahovalcom. Na juhu plantážnicky spôsob života.
Predvojnová situácia
Politika Anglicka voči americkým kolóniám:
- zásahy anglického parlamentu do miestnych samospráv
- nové dane a clá
- zákaz osídľovania na západ od Appalačského pohoria z obavy pred ťažkými konfliktmi s Indiánmi
- kolónie ako odbytiská anglického tovaru a zdroje surovín
Zákony:
- 1764 – nový cukrový zákon – nové clá na dovoz melasy, vína, kávy, indiga a textilu
- 1765 – zákon o kolkovnom – na noviny, tlače a úradné listiny; neskôr zrušený
- 1767 – Townshendove zákony – nové clá; neskôr odvolané
V roku 1773 tzv. Bostonské pitie čaju, ktorého dôsledkom bol bostonský prístav uzavretý, samospráva Massachusetts zrušená, vyhlásené stanné právo.
V roku 1774 sa zišiel I. kontinentálny kongres. Zúčastnilo sa ho 12 štátov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Americká vojna za nezávislosť
Dátum pridania: | 07.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Ajik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 856 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 50s |
Pomalé čítanie: | 8m 45s |
Podobné referáty
Americká vojna za nezávislosť | SOŠ | 2.9742 | 333 slov | |
Americká vojna za nezávislosť | SOŠ | 2.9510 | 342 slov | |
Americká vojna za nezávislosť | ZŠ | 2.9518 | 426 slov |