Formovanie slovenského národa: Slováci už od 6.stor. sa začali usadzovať na území našej vlasti a od tých čias nepretržite obývajú krajinu medzi Dunajom a Tatrami. Zachovalo sa o tom niekoľko stredovekých prameňov / mních kijevského kláštora Nestor – Letopis z 12. stor., uhorský kronikár Anonymus. / Meno Slovák, ktoré je novším tvarom staršieho výrazu Sloven, sa po prvý raz zjavuje v čes. slovníku z r. 1458.
Poddanská a národnostná otázka v Uhorsku :
V roku 1820 viac ako polovica roľníkov v Uhorsku nemala pôdu. V priebehu prvej polo-
vice 19. stor. sa počet želiarov a bezzemkov zdvojnásobil. Šľachta, ktorá tvorila asi 6% celkového obyvateľstva, obhospodarovala vo vlastnej réžii dvakrát toľko pôdy ako roľníci. Nespravodlivé zvyšovanie daní a neúroda mimoriadne vyostrovali už aj tak kritickú situáciu na východnom Slovensku. Veľké povstanie na východnom Slovensku podnietila epidémia cholery, ktorej v lete 1831 podľahlo vyše 200 tisíc ľudí. Východoslovenské povstanie nemalo národné, ale sociálne pohnútky. V boji proti šľachte sa prejavila solidarita slovenského, maďarského, ukrajinského a nemeckého ľudu.
Formovanie novodobého národa u Slovákov :
Na konci 18. stor. sa národnosti v Uhorsku začali formovať na novodobé národy. Najpriaznivejšie podmienky mali Maďari. Vládnucou triedou bola šľachta, ktorá sa postavila proti germanizačným snahám Viedne a svoju moc sa snažila upevniť rozšírením maďarčiny v celom Uhorsku. Hybnou silou slov. nár. obrodenia sa stala inteligencia. Slovenská maloburžoázia bola slabá, málo uvedomelá, slovenská šľachta až na výnimky sa pomaďarčila a drobné zemianstvo bolo kultúrne zaostalé. Inteligencia sa sústredila na to, čo bolo v jej moci /spisovný jazyk , šírenie osvety a národného cítenia. /
Fázy národného obrodenia :
1. fáza – začiatky slovenského národného obrodenia / 1780 – 1820 / :
V spoločenskom živote vystupovala potreba domáceho jazyka, ktorý sa stal nástrojom na prebúdzanie národného povedomia ľudu. Pre jazykový vývoj Slovákov sa stalo rozhodujúce podujatie, ktoré skúmalo hlasy za slovenčinu ako samostatného slovenského spisovného jazyka. Organizátormi boli slov. študenti r. 1786 v generálnom seminári v Blave združení v Spoločnosti pre pestovanie slov. reči na čele s profesorom Michalom Kratochvílom a 24 ročným Antonom Bernolákom. Mladí vlastenci na čele s Bernolákom rozhodli sa uzákoniť kultúrnu západoslovenčinu ako jednotný spisovný jazyk r. 1787.