Anton Bernolák vypracoval Jazykovednú kritickú rozpravu o slovenských písmenách / v latinčine /, pripojil príručku pravopisu / fonetický princíp – píš ako počuješ /, v r. 1790 vydal prvú slovenskú gramatiku a spis o tvorení slov. Bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom / evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. / Berniolákovci sa od r. 1792 združili do spolku Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Najvýznamnejším buditeľom bol Juraj Fándly. Juraj Fándly / katolík / - tvorca ľudových spisov / Pilný domajší a poľný hospodár, Včelár, Zelinkár /. Patril medzi kritikov feudalizmu a bojoval za rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Druhý, evanjelický prúd národného obrodenia reprezentoval Juraj Ribay / evanjelik /, ktorý chcel v r. 1793 založiť Československý inštitút, kvôli nedostatku financií sa to podarilo realizovať až v r. 1803 založením katedry reči a literatúry československej pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Jej dlhoročný profesor Juraj Palkovič zohral tiež významnú úlohu. Niektorí slov. vzdelanci sa tiež zúčastnili hnutia tzv. uhorských jakobínov / r. 1795 /, v ich programe odstránenie feudalizmu, politická nezávislosť Uhorska a za jeho pretvorenie na republiku rovnoprávnych národov / napr. Štefan Marton zo Štítnika, Jozef Hajnóczy, Samuel Vrchovský /.

- 2 -

2. fáza – slovenské národné hnutie v období slovanského vlastenectva,
20. roky a polovica 30. rokov 19. storočia : / 1820 – 1835 /
Slovenskí vzdelanci spolu s maloburžoáziou hľadali oporu v myšlienkach Slovanstva / k slovanským národom, najmä českému /.
Ján Kollár – svojou Slávy dcérou posilňoval lásku k slovanským národom, hlavne ruským ľuďom. Pri hlásení slovanskej vzájomnosti sa opieral o Herderove náhľady na dejinné poslanie Slovanov v budúcnosti. Hlásal tiež nový pojem národa, pre ktorý je postačujúci znak jeho reč, mravy a obyčaje. Pavol Jozef Šafárik – v diele Slovanské starožitnosti z r. 1837 vyzdvihol význam Slovanov pri budovaní európskej kultúry a civilizácie. Dokázal, že Slovania patria k najstarším obyvateľom Európy a už v minulosti boli nositeľmi vysokej kultúry. Slovanskú myšlienku hlásali tiež mladobernolákovci, Ján Koiš, Ján Herkeľ, Martin Hamuliak. Ján Koiš autor slovanských slovníkov spolu s Martinom Hamuliakom a Jánom Kollárom založili v r. 1826 v Pešti Slovanský čitateľský spolok. Ich almanach ZORA prinášal príspevky v bernolákovčine a v českoslovenčine. Mladobernolákovci obhajovali princíp samostatného rozvoja Slovákov.