V poľnohospodárstve aj naďalej pretrvávali staré výrobné techniky, aj keď tu mali bronzové sekery iste značný význam (pri zhotovovaní radla, vyrubovaní lesa atď.). Väčšina Európy vstúpila do úplnej doby bronzovej.
Rozkvet niektorých oblastí bol daný jednak surovinovými zdrojmi, jednak ďalšími činiteľmi. Pôsobeniu mykénskeho sveta sa neprikladá až taký význam. Avšak niektoré formálne prvky (keramické tvary, architektúra) a nové metalurgické poznatky smerujú svojimi koreňmi práve do juhovýchodnej Európy. Na druhej strane je zrejmé, že novovzniknuté hradiská, ako strediská výroby, obchodu a správy, spolu s hrobmi významných jedincov, dokladajú domáce zdroje hospodárskeho a spoločenského vzostupu balkánskych a stredoeurópskych regiónov, ktoré takmer dobehli egejský svet. Archeologické objavy na podporu týchto záverov pochádzajú zvlášť z kultúry Tei, Otomanskej (Barca; Gánovce – nález unikátneho železného noža; Spišský Štvrtok – kamenné hradby), Maďarovskej (Nitriansky Hrádok) alebo Unětickej kultúry.
Úspešný rozvoj staro – bronzových spoločností, zvlášť stredoeurópskych, je prvým vrcholom pravekých dejín; bol spomalený z vnútorných alebo vonkajších príčin. Nebol však zastavený, a keď sa presadil nový kov, zostal už trvalou súčasťou výroby a kultúry. Je pravdepodobné, že v severnejšej časti kontinentu boli noví nositelia nového vývoja potomkovia ľudu so šnúrovou keramikou. Vznikali medzi nimi diferenciačné tendencie – pravdepodobne prapredkovia germánskych, baltských a slovanských kmeňov. Etnická identifikácia v ostatnej Európe (okrem Grécka) je však problematická.

STREDNÁ DOBA BRONZOVÁ (v strednej Európe asi 1 500 – 1 200 pred Kr.)
Stredná doba bronzová bola v porovnaní so záverom predchádzajúceho obdobia v istom zmysle krokom späť. Boli opustené takmer všetky osady mestského charakteru a menil sa spôsob osídlenia. Do popredia sa dostali barbarské skupiny a drsnejší spôsob života. Stredná doba bronzová patrila (okrem svojho záveru) k obdobiu, kedy sa klimatické podmienky v strednom a severnom európskom páse zhoršili. Zatiaľ čo vlhšie podnebie v Stredomorí umožnilo rozkvet Mykénskej a Chetitskej civilizácie, na severe sa pestovanie poľnohospodárskych plodín obmedzilo, niekde i zaniklo. Poklesol počet obyvateľstva a do popredia sa dostáva chov dobytka. Ako ukazujú početné hroby mužov so zbraňami, bojové družiny sa stali jedným zo základných článkov organizácie spoločnosti.