Snažili sa vyrovnať svojim súčasníkom na juhu, odkadiaľ prichádzali podnety na rozvoj zbraní, zbroja a kovových nádob a pri pohrebe im boli preukazované mimoriadne pocty. Honosná zbroj z bronzových plátov a bronzové poháre a džbány sa stávajú symbolom sociálneho postavenia vládcov a popredných členov ich družín. Naopak aj juh prijal úspešnú barbarskú výzbroj z Európy, ktorá pri „partizánskom“ spôsobe boja (po páde štátnych útvarov) bola účinnejšia ako zložitejšia technika juhu. Hlavnou zbraňou bol široký meč, vhodný na sekanie aj bodanie, dvojica kopijí, prilba, štít, pancier a pancier na holennej kosti. Po prvom vojnovom období sa situácia v Európe stabilizovala. Organizované kmeňové útvary s mocnými náčelníkmi a kňažstvom úspešne zaisťovali ako vnútornú distribúciu, tak získavanie surovín, ktoré sa na ich území nevyskytovali. Opevnené hradiská sa objavili už na začiatku mladšej doby bronzovej, v dobe zvýšeného napätia – mali zrejme funkciu obranných a kultových stredísk väčších celkov. Mali nezvyčajne veľkú rozlohu: Nitra – Zobor – 15 ha; Turnianske Podhradie – 100 ha. Pre porovnanie najväčší stredoveký hrad – Pustý hrad (Zvolen) – 7 ha.
Vynikal obchod s baltským jantárom, ktorý sa teraz dostával do Stredomoria cez strednú Európu, kadiaľ prechádzala tzv. jantárová cesta, známejšia z doby železnej. Okrem jantáru sa obchodovalo so spondylovou surovinou (lastúry), soľou, meďou, cínom, bronzom a výrobkami z nich.
Pohreby v tejto dobe sa prevádzali najmä spálením mŕtveho, kostrové pohreby boli u väčšiny skupín skôr výnimočné a často bývali spájané s ľudskými obetami. Všeobecne rozšírené pochovávanie spálením a s uložením popolu do urny na rozsiahlych pohrebiskách vo väčšine Európy, dalo tomuto obdobiu ďalší názov – doba popolnicových polí.
Náboženská symbolika ukazuje na výnimočné postavenie božstva slnka a nebies, zatiaľ čo božstvá plodivej sily strácali na význame. Depozity bronzových predmetov predstavujú síce aj sklady pre prelievanie a následnú distribúciu hotových výrobkov, ale tiež obetné dary božstvám, podobne ako zvierat a obilnín.
Obrovské počty obilných jám a hustota osád poukazuje na zvýšenú poľnohospodársku produkciu. Zrejme sa zlepšila aj technika orby, ale rozsiahle odlesnenie a intenzívne obrábanie viedlo na mnohých miestach k degradácii pôdy a zníženiu výnosu. Dobytkárstvo zostávalo dôležitou súčasťou obživy. V osadách prevládal hovädzí dobytok, bravčové, kozy a ovce boli chované menej.