Egypt bol jednou z prvých veľkých svetových civilizácií. Vznikol pred 5000 rokmi a jestvoval celé 3 tisícročia. Nílske údolie bolo pravidelne zavlažované. Záplavy prinášali dostatok vlahy, a nánosom bahna pôdu hnojili. Egypt bol druhotnou oblasťou, kam poznatky poľnohospodárstva a chovu dobytka priniesli prisťahovalci z Blízkeho východu. Po rozpade prvotnopospolnej spoločnosti vznikli väčšie štátne celky, Horný a Dolný Egypt. Celý riečny tok Nílu bolo treba regulovať, aby záplavy prinášali úžitok a neohrozovali ľudí. Okolo r. 3000 p. n. l. vznikol jednotný centralizovaný štát. Jednotný štát mohol zabezpečiť lepšiu organizáciu práce. Z remesiel malo pre poľnohosp. Veľký význam: hrnčiarstvo, tkáčstvo, kovolejárstvo a kovorytectvo. Základnou výrobnou a spoločenskou jednotkou boli dedinské občiny. Ich členmi boli roľníci a remeselníci, preto boli hospodársky sebestačné.

Spočiatku sa otroci vyskytovali v pomerne malom množstve. Stávali sa nimi vojnoví zajatci. V období vojen počet otrokov vzrástol. Štát ich využíval na práce v kameňolomoch a baniach. Najvyšším predstaviteľom štátu bol kráľ, faraón, ktorého pokladali za vteleného boha. Chufu vládol 23 rokov. Odhaduje sa, že počas každého roka jeho panovania sa vyťažilo 100 000 kamenných blokov, ktoré otesali a dopravili do Gízy na stavbu tejto mohutnej pyramídy. Nikto však nevie
presne opísať, ako sa kamenné bloky ukladali na potrebné miesto.

Egyptské pyramídy v Gíze sa počas rokov zmenili málo a ich vznik sa datuje od 2500 – 2600 p. n. l. Egypťan Imhotep bol historicky prvý architekt. Tutachamónova posmrtná maska bola zhotovená z čistého zlata vykladaného farebnými sklíčkami, na čele sa vynímal sup s kobrou. Tieto symboly vyjadrovali to, že šlo o panovníka Horného a Dolného Egypta.

26. novembra 1922 sa Carterovmu tímu podarilo nájsť hrobku Tutanchamóna. Jeho zabalzamované telo uložili do troch zlatých rakiev vložených do seba a posmrtnú masku mu vyzdobili 140 klenotmi.

Egypťania nosili chladivé odevy z ľanu. Muži nosili krátke tuniky a ženy dlhé tuniky s ozdobami na pleciach. Muži aj ženy sa maľovali. Bohatí ľudia nosili parochne a šperky zo zlata a drahých kameňov.

Vynašli hieroglyfy, písmo zostavené z obrázkov a vyvinuli kalendár. Na utíšenie bolesti používali čaj z vŕbovej kôry.