Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Staroorientálne štáty
Dátum pridania: | 13.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | da1452vinci | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 418 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 16m 20s |
Pomalé čítanie: | 24m 30s |
patriarchálne otroctvo
3) panovník – neobmedzený vládca, uctievaný ako boh alebo syn boha
4) pomerná stabilita a nemennosť štátu (v spôsobe výroby, v štátnom zriadení, v názoroch na svet)
5) centralizovaný, byrokraticky riadený despotický štát
6) položené základy kultúry a vzdelanosti
MEZOPOTÁMIA = medziriečie (dnes Irak)
· územie medzi riekou Eufrat a Tigris
· začiatky osídlenia asi v polovici 6.tisícročia pnl v povodí stredného a dolného toku riek Eufrat a Tigris
· tieto rieky pri pravidelných záplavách(1.apríl – máj) prinášali aj nánosy úrodného bahna, ktoré obohacovalo úrodnosť pôdy
· celá oblasť Mezopotámie sa rozdeľovala na niekoľko oblastí:
na severe – Asýria
v strednej časti – Babylónia
na juhu – Sumer
· stredná a južná časť boli úrodné, rozvíjalo sa pľn; pestovali sa obilniny(jačmeň, menej pšenica, proso, sezam), olejnaté rastliny(získavali z nich olej), strukoviny(hrach, fazuľa)
· pestovalo sa i ovocie(ďatľové palmy, figovníky, jablone, hrušky, mandlovníky, čerešne, slivky), zelenina(cibuľa, cesnak, červená repa, kôpor)
· zaoberali sa tiež chovom dobytka – ovce, kozy, menej hovädzí dobytok
· úrodné polia bolo potrebné zabezpečiť pred obdobím záplav→kopali sa kanály(rozvádzali vodu do vnútrozemia) a nádrže(sústreďovala sa v nich voda na obdobie sucha); tieto práce vyžadoavli množstvo pracovných síl
· obyvateľstvo sa čoraz viac sústreďovalo vo voľných dedinách, ktoré ovládali okolité územie
· niektoré dediny sa stali hospodárskym a politickým centrom rozsiahleho územia a kontrolovali i menšie dediny
· takéto centrá sa postupne menili na mestá, ohradzovali sa a ovládali okolité dediny, tak vznikli mestské štáty
· centrom mesta bol chrám – centrum náboženského, politického a hospodárskeho života, kňaz bol správcom chrámu a organizátorom hospodárstva – takéto hospodárstvo nazývame chrámové hospodárstvo
· so vznikom centralizovaného štátu sa mení chrámové hospodárstvo na
palácové – panovník sídliaci v paláci riadi celé hospodárstvo
Najstaršie mestské štáty vytvorili Sumeri. Prisťahovali sa do južnej Mezopotámie na prelome 5. a 4.tisícročia pnl, ich pôvod je nejasný(asi zo severovýchodu), prvé štáty sa od pol.4tis.pnl(3 500 –
3 200pnl) a boli to Ur, Uruk, Eridu, Lagaš, Kiš, Larsa a Sippar. Na ich území žilo niekoľko tisíc obyvateľov.
Spôsob obživy: prevážne pľn, potom remeslá (hrnčiarstvo – hrnčiarsky kruh; výroba textílií; metalurgia – bronz), lov, rybolov, chov oviec, hov.dobytka, kôz, ošípaných
- pôdu obrábali zdokonaleným hákom s kovovou radlicou a nálevkou na siatie obilia
- vynašli koleso – stavba vozov(dopravný prostriedok aj súčasť vojenskej techniky)
- výstavba kanálov, chrámov – zikkuraty
- poznali písmo – najstaršie bolo obrázkové(boli tu rôzne pečatné valčeky s obrázkami mytologických zvierat, stromov, chrámov alebo bohov); z neho sa vyvinulo klinové(zaznamenávali sa historické údaje, písali sa zmluvy, zákony, poézia, mýty a iné), písalo sa na hlinené doštičky rydlom(klinové písmo rozlúštili Rawlinson a Grotefend)
Začiatky vedy:
1) matematika – 60-tinová sústava(dodnes kruh=360ْ, hodina=60minút), geometrické výpočty(objem, plocha), mocniny, odmocniny, riešenie rovníc
2) astronómia – kalendár(potreba určiť dobu záplav počas roka) rozdelený na 12mesiacov, mesiac(striedavo 29 a 30dní) na týždne, týždeň na 7dní, trvanie noci a dňa=12hodín
Do polovice 3.tisícročia pnl boli sumerské mestské štáty samostatné, okolo roku
2 340 pnl sa v meste Kiš zmocnil vlády Sargon I.(otec semitského pôvodu).
Sargon:
a) založil nové mesto Akkad, vytvoril nový teritoriálny štát – centralizovaný štát Akkadskú ríšu
(do 2 000pnl)
b) viedol výbojnú politiku, podmanil si mestá v Babylónii
c) dobré vojsko(ľahko vyzbrojené a pohyblivé)
d) začal budovať aj nový administratívny aparát
- po ňom nastúpili jeho synovia a vnuk Narámsín, ktorý udržal rozsah ríše svojho deda
· okolo roku 2 200pnl útoky Gutejovcov(kmeň z iránskeho pohoria Zagros), na 100rokov ovládli Akkadskú ríšu, po ich vyhnaní nadvláda mesta Uru, potom krátke obdobie samostatných mestských štátov
Na prelome 3.a 2. tis.pnl prenikajú semitské kmene Amiritov – pôvodne kočovné kmene žijúce v stepiach v susedstve Mezopotámie. Keď prenikli na územie Mezopotámie podmanili si jednotlivé mestá a vytvorili vlastné štáty.
Podobné referáty
Staroorientálne štáty | SOŠ | 2.9586 | 469 slov | |
Staroorientálne štáty | SOŠ | 2.9832 | 396 slov |