Najsilnejším štátom sa stal Babylon(stredná čast Mezopotámie).

STAROBABYLONSKÁ RÍŠA 1 900 – 1 600pnl
Chamurapi(1 792 – 1 750pnl) – najvýznamnejší panovník, ovládol celú dolnú Mezopotámiu, asýrske mestá na strednej časti Tigrisu a územie celého stredného Eufratu → „Kráľ štyroch krajín sveta.“
- krajiny rozelené na oblasti a okresy
- rozvoj remesiel, umelecké predmety zo zlata a striebra, diaľkový obchod, rozvoj pľn – zvýšenie výnosov
- prvý štát sa riadil zákonmi Chamurapiho zákonníka, ktorý mal 3 časti :
1.časť – hodnosti a tituly Chamurapiho
2.časť – vlstné zákony, veľmi tvrdé, dotýkali sa rodinného a spoločenského života, vychádzali zo zásady oko za oko, zub za zub
3.časť – oslava zákonníka
- nachádza sa v Louvri, 2m vysoký stĺp, klinové písmo, v hornej časti stĺpa reliéf zobrazujúci boha Šamaša a pred ním stojaceho Chamurapiho
Obyvateľstvo sa delilo na tri skupiny:
1) awilum – plnoprávna, privilegovaná vrstva, najbohatší vlastníci otrokov a pozemkov
2) muškéni – nižšia vrstva, slobodní, ale neprivilegovaní, boli v závislom postavení na privilegovaných – drobní roľníci, remeselníci, členovia susedských občín i zamestnanci kráľovského paláca a chrámu, vojaci
3) otroci – najnižšia vrstva, neslobodní, bezprávni, mohli sa kupovať, dediť
- za zabitie otroka hradil vinník škodu jeho majiteľovi
Ríša zanikla okolo roku 1 600pnl – dobytá a vyplienená Chetitmi.
Po zániku starobabylónskej ríše územie ovládla dynastia Hassitov(asi okolo roku
1 500 – 1 235pnl), rozvíjali obchod s Egyptom, Chetíciou. Toto obdobie nazývame Stredobabylónska ríša. Pád Hassitov r.1 235pnl – Babylon bol bodytý Asýranmi.


NOVOBABYLÓNSKA RÍŠA (CHALDEJSKÁ) 626 – 539pnl
Túto ríšu založil kráľ chaldejského pôvodu Nabopolasar, ktorý v roku 625pnl vyhnal Asýrčanov z krajiny, vládol do roku 605pnl. Jeho nástupcom sa stal Nabukadnezar II. (605 – 569pnl), ktorý ovládol väčšinu Mezopotámie, Sýriu, Palestínu. Za jeho vlády dochádza k rozvoju kultúry. V roku 539pnl ovládol Babylóniu perzský kráľ Kyros II. V roku 331pnl dobyl Perziu Alexander Macedónský a tým aj túto ríšu ovládol.



ASÝRSKA RÍŠA
· územie severnej Mezopotámie(horný tok Tigrisu)
· osídlená od 3.tisícročia pnl
· rozlišujeme 3obdobia (3 ríše):
a) Staroasýrska ríša (2 000 – 1 750pnl)
- pôvodne mestský štát Aššur
- obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, remeslami, obchodom, dobrí bojovníci – používali bojové vozy
- za Chamurapiho – dočasne pod nadvládou Babylónie
- okolo roku 1 650pnl. prenikanie Churritov, ktorí vytvorili mocný štát Mitanni(1 600 – 1 350pnl.), bol rozvrátený Chetitmi
b) Stredoasýrska ríša (1 350 – 1 078pnl)
- znovuzjednotenie Asýrie, dobyli Babylóniu
- túto ríšu oslabili najázdy semitských kmeňov Aramejocov a Chaldejcov, ktorí okolo roku 1 200pnl prenikali do Mezopotámie
- rozkvet za TiglatpiCesara I. (1 117 – 1 078pnl), ovládol rozsiahle územie vrátane fénických miest(Babylon mu platil najskôr dane
c) Novoasýrska ríša (911 – 612pnl)
- najväčší územný a mocenský rozmach ríše(ovládli Sýriu, Palestínu, prechodne Egypt, časť Malej Ázie, Irán, Babylon)
- hlavné mesto Nirive – malo kamenné hradby, 15 brán, mali tu postavné paláce Aššurbanipal a Sancherin(mal park s botanickou a zoologickou záhradou, sady), bola tu knižnica(Aššurbanipal), archeológovia tu objavili viac ako 25 000 hlinených tabuliek s liter.dielami Sumerov, Babylónčanov a iných národov(klinovým písmom aj epos o Gilgamešovi)
- významným panovníkom Aššurbanipal II.(883 – 859pnl.) – expanzná politika, známy svojou krutosťou(dobyl Sýriu a fénické mestá)
- Tiglatpilesar III.(745 – 727pnl) asýrsky a babylónsky panovník
- Sargon II.(722 – 705pnl) porazil Izraelské kráľovstvo a Egypt
- Aššurbanipal III.(668 – 626pnl) posledný veľký panovník
Roku 612 pnl sa proti Asýrii spojili Médovia(žili v severozápad.Iráne) a Babylónčania, dobyli Nirive a a zničili Asýrsku ríšu.