Úvod
Európa a Ázia, dve sestry ľudskej civilizácie, sa na dlhú dobu stratili navzájom z dohľadu. Až križiacke výpravy im poskytli príležitosť znova sa stretnúť a pozrieť si do tváre. Bol to však pohľad hrôzy.1 Týmito vetami charakterizoval francúzsky historik Jules Michelet výpravy Európanov na Blízky Východ v 11. a 12. storočí. Križiacke výpravy boli konfliktom rôznych svetov. Oblasť latinského kresťanského okruhu, vychádzajúca z temnoty barbarstva sa spojila s vysoko civilizovaným, ale oslabeným svetom Byzancie. Proti nim stál moslimský svet Arabov, ovplyvnený starobylou Gréckou a Rímskou kultúrou, ktorý bojoval s hordami barbarských Turkov. Do bojov sa zapojili aj Arméni, Židia a Mongoli. Kľúčový význam pre udalosti tejto doby malo náboženstvo - kresťanstvo u križiakov a Byzantíncov a islam u Turkov a Arabov. Toto obdobie je charakteristické aj vnútorným rozkolom v týchto náboženstvách. Kresťanstvo sa rozdelilo na západné a východné (ortodoxné) a islam na sunnitskú a šítsku vetvu. Všetky tieto okolnosti sa premietli do vzájomných vzťahov aktérov výprav a stali sa dôvodom na obrovské krviprelievanie na vzájomnú nenávisť, ktorá pretrváva dodnes.
Žiadna s bojujúcich strán nemôže byť pyšná na túto časť svojej histórie, ale boli to práve Frankova, ako Arabi nazývali križiakov, ktorí sa "preslávili" nepredstaviteľnou ukrutnosťou a vierolomnosťou, čím podnietili dodnes trvajúce rozpory a nedôveru medzi svetom kresťanstva a moslimami.
Téma križiackych výprav, ako pokračovania odvekého boja medzi západom a východom, je spracovaná v mnohých prácach. Veľký záujem o ňu prejavujú najmä západoeurópski autori. Je to pochopiteľné, veď práve v krajinách, ktoré vznikli na území Západorímskej ríše, mala myšlienka svätej vojny najväčší ohlas. Na území východnej Európy je táto téma značne prehliadaná, hoci križiacke výpravy, aj keď v negatívnej miere, zasiahli aj Uhorsko. Napriek tomu, že krajiny východnej Európy nemali významný podiel na uskutočňovaní výprav do "Svätej zeme", patria do latinského kresťanského okruhu, a preto je história, ktorú vytvárala kresťanská cirkev aj ich históriou.
Vo svojej práci sa budem zaoberať len najúspešnejšou, prvou, krížovou výpravou šľachticov. Táto výprava ako jediná dosiahla svoj hlavný cieľ, dobytie Jeruzalema z rúk Arabov a obsadenia takzvanej Svätej Zeme, čiže územia Palestíny a dnešného štátu Izrael. Táto výprava svojim úspechom podnietila zvolávanie ďalších výprav, ktoré už také úspešné neboli.