Vôbec nepochybovali o tom, že prítomnosť moslimov a židov vo Svätom Meste je znesvätením a celých 5 dní vraždili všetkých obyvateľov mesta bez ohľadu na to, či išlo o mužov, ženy, či deti. Židia hľadali útočisko v synagóge, kde boli zaživa upálení, moslimi sa uchýlili do mešity Al - Aksá, kde im dokonca Tankred sľúbil milosť, no neskôr ich križiaci všetkých povraždili. V meste sa páchali ťažko opísateľné zverstvá, no napriek tomu ich kňazi - kronikári vychvaľovali ako veľké víťazstvo. Fulcher písal: " Na chráme Šalamúnovom [mešita Al - Aksá] kam [Arabi] utekajúc vstúpili, boli ubodaní šípmi .. a v chráme tiež asi 10 000 ich bolo sťatých. Keby ste tam boli, brodili by ste sa po kotníky v krvi zavraždených.32 Na inom mieste opisuje Fulcher "vynaliezavosť" panošov:" [Panoši] spoznali chytrosť Saracénov a mŕtvych ich párali, aby im z vnútorností vybrali peniaze ..., ktoré zaživa prehltli ohavnými chrtanmi. "33 Dokonca aj sv. Bernard z Clairvaux tvrdí, že smrť pohana je skôr malicidum (odstránenie zla) ako homicidum (zabitie človeka).34
Jediný, komu sa podarilo z mesta ujsť bol Iftichár a jeho družina, ktorí sa uchýlili do Davidovho hradu, kde sa vzdali Raimondovi a ten im dovolil odísť za výkupné. Nevie sa koľko ľudí bolo zabitých. Jeden anonymný kronikár napísal: "Nikto nevidel alebo nezažil také zabíjanie pohanov. ...Nikto nepozná počet mŕtvych , snáď sám jediný Boh."35
Keď už v meste nebolo koho zabíjať, vydali sa víťazi v procesii ulicami mesta, ešte stále vystlatými mŕtvolami a plnými hnilobného zápachu, k chrámu Božieho hrobu, aby Bohu vzdali vďaku za jeho veľkú milosť a za víťazstvo kríža.36 V ten deň krížová výprava dosiahla svoj cieľ.

Príčiny úspechov

Ako je možné že sa križiakom podarilo toľko krát triumfovať nad početnejším nepriateľom v pre nich totálne neznámej krajine? Tento fakt má niekoľko dôvodov. Tým prvým je nejednotnosť moslimov. Na území Palestíny a Sýrie bojovali o nadvládu Turci s Fátimovcami, územie bolo rozdelené na malé emiráty, ktoré len formálne uznávali nadvládu kalifa alebo sultána.
Moslimské vojská sa proti križiakom síce dokázali spojiť, ale ich vojská sa pri nepriaznivo vyvíjajúcej situácii väčšinou rozpadli. Príkladom je bitka križiakov s Korbughom. Jeho vojsko síce posilnili aj arabskí emíri, no tí nemali Turkov veľmi v láske a odmietali sa za nich dať zabíjať. Keď prišiel nápor rytierov, niektorí velitelia jednoducho bojisko opustili. Určitá výhoda kresťanov bola v ich ťažkej jazde, ktorej sa arabskí a tureckí jazdci nemohli rovnať. Toto ale platilo len za predpokladu, že sa križiakom podarilo dostať sa k boju zblízka. Určitú výhodu križiakom poskytoval aj psychologický faktor.