Prvý účastník výpravy
Jeden z očitých svedkov píše: " A vtom sme videli, ako biskup z Le Puy pristúpil s rozžiarenou tvárou k pápežovi, pokľakol a prosil o dovolenie zúčastniť sa na ťažení a o pápežské požehnanie.6 Keď sa tak stalo, pristúpili k Urbanovi poslovia grófa z Toulouse, Raimonda zo Saint Gilles, aby mu ohlásili, že ich pán sa rozhodol prijať kríž. Celá táto dramatická scéna bola zrejme dopredu pripravená. Pred koncilom bol pápež hosťom u biskupa a jeho kontakty s Raimondom boli tiež dobre známe. Biskup Adhémar z Le Puy, sa stal pápežovým zástupcom na krížovej výprave, a teda jej duchovnou hlavou. Raimond, ako vplyvný a bohatý šľachtic, sa mal stať príkladom pre ostatných. Pápež si uvedomoval, že na oslobodenie Palestíny nestačí spontánne nadšenie, ale silné rytierske vojsko, ktoré mohli postaviť len bohatí šľachtici. Na koncile sa neuvažovalo o tom, v akom postavení budú križiaci voči Byzancii. Hoci cisár žiadal žoldnierov, ktorí by vstúpili do jeho armády, situácia sa vyvíjala v prospech suverénnych súkromných armád po vedením šľachticov zo západu.

Výpravy prostého ľudu
Okamžite po skončení koncilu začal pápež cestu po Francúzku a všade vyzýval k účasti na výprave. Najrýchlejšia odpoveď, ale neprišla od šľachticov, na ktorých s pápež predovšetkým obracal, ale od prostého dedinského a mestského ľudu. 7 Títo ľudia podľahli kázaniu charizmatického mních Petra Pustovníka a húfne sa pripájali k jeho oddielom. Prví sa na cestu vydal húf pod vedením rytiera Gautiera Sans-Avoira (Bezzemka). Prešli cez Maďarsko a okrem niekoľkých prípadov rabovania v Byzancii sa bez väčších problémov dostali do Konštantinopola. Zakrátko sa za nimi vydal hlavný oddiel pod Petrovým vedením. Cesta na hranice s Byzanciou prebehla bez problémov, ale na hraniciach križiaci vylúpili maďarské pohraničné mesto a zaútočili aj na Byzantský Niš, ale tu boli rozprášení byzantskými oddielmi. Potom ako sa znova sformovali tiahli ďalej do Konštantinopola.
Alexios si týchto ľudí ako vojakov zvlášť necenil. Upozornil ich, aby bez posíl nič nepodnikali, previezol ich na ázijskú stranu do vojenského tábora nazývaného Civetot (po grécky Kibotos). Križiaci ale začali napádať okolité dediny, kde zabíjali tak kresťanov ako aj moslimov. Prvú väčšiu výpravu zorganizovali Francúzi. ktorí vylúpili okolie Nikáie, centra miestneho tureckého sultanátu. Taliani a Nemci naplánovali vlastnú expedíciu a zmocnili sa hradu Xerigordon. Tento hrad, ale čoskoro obkľúčili Turci, križiaci sa museli vzdať. Časť z nich Turci pobili a časť predali do otroctva. Po tomto úspechu sa Turci rozhodli napadnúť Civetot. Križiaci im vyšli naproti, boli vlákaní do pasce a Turci väčšinu z nich pobili. Križiakov, ktorí prežili, previezli Byzantské lode späť do Konštantinopola.
V Európe medzitým organizovali Petrovi nástupcovia ďalšie výpravy.