Napriek tomu práve Raimond sa k Byzancii zachoval najlojálnejšie.

Križiaci zo severu

Ako poslední sa na cestu vydali traja šľachtici zo severného Francúzska. Štefan z Blois, normandský vojvoda Robert a flanderský vojvoda Robert II. Ich vojská síce vyrazili spoločne, ale počas cesty s rozdelili a počas výpravy viedli v podstate samostatnú politiku.13 Práve Štefan z Blois sa stal jednou z najzaujímavejších postáv výpravy. Nijako sa netajil svojou nechuťou cestovať do Jeruzalema, ku ktorej ho prinútila jeho manželka Adéla, dcéra Viliama Dobyvateľa, ktorá chcela mať zo svojho manžela slávneho bojovníka. Štefan sa ale do histórie nezapísal vďaka svojmu vojenskému umeniu, ale prostredníctvom dopisov svojej manželke, v ktorých opisoval svoje dojmy z výpravy, a tiež tým, že do svojej družiny pribral kňaza Fulchera z Chartres, jedného z najvýznamnejších kronikárov výpravy.
Týto traja šľachtici spolu putovali až do Itálie, kde sa Robert Flanderský okamžite nalodil a bez problémov dorazil do Konštantinopola. Štefan a Robert Normandský sa rozhodli prečkať zimu v južnej Itálii. Dlhé čakanie podrylo morálku armády, ktorá sa postupne začala rozpadať. Problémy nastali pri naloďovaní, keď sa prvá loď, ktorá opustila prístav prevrátila a mnoho ľudí sa utopilo. Fulcher z Chartres tvrdí, že sa utopilo asi 400 ľudí. Zanedlho sa rozniesla správa, že telá utopencom majú, podľa Fulchera z Chartres, do mäsa na ramene vtlačené znamenie kríža... Tí, ktorí o tom premýšľali, zistili že je v poriadku ak sa týmto zázrakom dostalo mŕtvym z božej milosti večného života v súlade s proroctvom: spravodlivý, ktorý predčasne zomrie bude spasený.14 Ani tento prejav božej milosti však nezabránil ďalším dezerciám.
Ďalšia časť cesty prebehla bez problémov, tak isto ako pobyt v Konštantinopole, ktorý zanechal vo Francúzoch silný dojem, ako sa to dozvedáme od Fulchera aj z listov Štefana z Blois. Šľachtici bez problémov zložili lénnu prísahu byzantskému cisárovi a Byzantské loďstvo ich prepravilo za Bospor pred Nikaiu, kde už prebiehali boje s moslimami. Po období vojenských a politických príprav bola obliehaním Nikáie zahájená vojenská časť výpravy.15

Cesta do Jeruzalema
Križiaci boli presúvaní za Bospor v poradí, ako prichádzali do Konštantinopola. Cisár Alexios sa snažil odsúvať križiakov tak, aby sa v hlavnom meste nikdy nestretli dve križiacke vojská, ktoré by mohli vytvoriť silu, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť Konštantinopola. Celé križiacke vojsko sa preto zhromaždilo až v tábore v Anatólii, aj keď vodcovia jednotlivých vojsk často ostávali v Konštantinopole dlhšie.