Celé križiacke vojsko predstavovalo obrovskú silu, niektorí autori tvrdia, že malo asi 100 000 osôb vrátane žien a trénu.

Prvé boje, dobytie Nikaie
Pre úspech ďalšieho pochodu bolo dobytie Nikaie životne dôležité. Nikáia kontrolovala cestu, ktorá sa mala stať hlavnou zásobovacou tepnou a bola v rukách Seldžuckých Turkov. Stála na brehu Askánskeho jazera, bola obklopená hrozivými obrannými valmi, a pretože ju Turci považovali za svoje hlavné mesto, bola strážená silnou posádkou.16 Pre križiakov bolo šťastím, že turecký sultán ich silu po skúsenostiach s Petrom Pustovníkom a jeho ľuďmi podcenil a nevrátil sa na pomoc ohrozenému mestu. Až po tom, čo bolo celé mesto obkľúčené, prišiel sultán so svojim vojskom. Po celodennej bitke boli Turci nútení ustúpiť a križiaci mohli oslavovať prvé víťazstvo. Svoje víťazstvo oslávili tak, že uťali hlavu každému Turkovi, ktorého sa im podarilo nájsť a hlavy potom vystreľovali do ulíc mesta.17
Toto ukrutné správanie, ktoré šokovalo Byzantíncov aj moslimov, bolo pre križiakov charakteristické a výrazne poznačilo ich ďalšie vzťahy s obyvateľmi dobytých území a neskôr sa stalo jednou zo zámienok na vyhlásenie džihádu, teda moslimskej svätej vojny.
Napriek úspechom križiakov sa Nikáia vzdala, až keď sa k obliehaniu pripojili aj byzantské lode, ktoré znemožnili zásobovanie mesta cez Askánske jazero. Turci sa však vzdali Byzantíncom, od ktorých dostali prísľub, že sa im nič nestane. Križiaci takto prišli o možnosť mesto vyrabovať a ich nespokojnosť ešte vzrástla, keď videli ako humánne cisár zaobchádza so zajatcami.V očiach križiakov to bola zrada, čo dosvedčujú aj zápisy kronikárov:"Cisár, plný ješitnosti a zlomyseľnosti, prikázal, že Turci môžu odísť nepotrestaní. Šetril ich, aby ich pripravil pre lsti a prekážky proti Frankom."18 Od tejto chvíle boli vzťahy medzi križiakmi a Byzantíncami stále viac naplnené vzájomnou podozrievavosťou a nedôverou, ktorá postupne prerástla do presvedčenia, že Byzancia podporuje moslimov, a teda je nepriateľom križiakov.

Pochod cez Anatóliu

Po obsadení Nikáie sa vyvstala otázka, ako pokračovať ďalej. Vojsko muselo prejsť nehostinnou Anatóliou, kde sa len ťažko dali nájsť zásoby pre také obrovské množstvo ľudí. Armáda sa z dôvodu ľahšieho zásobovania rozdelila na dve skupiny. Prví vyrazili Normani, spolu s vojskom zo severného Francúzska. Ostatní vyrazili o deň neskôr.
Pri svojich plánoch križiaci podcenili stav tureckého vojska. Hneď po ústupe od Nikaie turecký sultán zmobilizoval celé svoje vojsko a sledoval postup križiakov. Keď sa prvá skupina križiakov utáborila pri meste Dorylaeum, Turci na nich zaútočili streľbou z lukov, ale nepribližovali sa na dosah bodných zbraní.