História Trnavy

Trnava leží v Podunajskej nížine uprostred Trnavskej pahorkatiny v širokej doline Trnávky. Mesto sa rozprestiera na černozemou pokrytej spraši, ktorá tvorila pôvodne súvislú plochu, neskoršie rozčlenené potokmi a ľudskou činnosťou. Osídlenie Trnavy bolo už v neolite - v ml.dobe kamennej, hallštatskej, v ml.dobe laténskej a rímskej, nachádzame tu aj kostrové hroby z doby veľkomoravskej.

Trnava vznikla najneskôr koncom 9. storočia ako neveľká trhová osada na križovatke významných obchodných ciet, ktoré sa na tomto mieste stretávali a križovali. Boli to diaľkové cesty z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska. Na križovatke týchto ciest sa usktočňovala výmena tovarov a vznikol tu miestny trh. Od pravidelných sobotných trhov bol odvodený aj názov osady - Sobota, v nemeckom jazyku nazývaná TYRNAU. Komunikačný a i obchodný význam prispeli k tomu, že Belo IV. V roku 1238 povýšil Trnavu ako prvú spomedzi slov.miest na kráľovské mesto.Obyvateľstvo malo právo slobodne voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov, získali mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu a iné. V týchto rokoch sa dokončila aj výstavba mestského opevnenia, ktoré tvorilo 42 murovaných veží, pospájaných hlinenými valmi, s drevenou konštrukciou. Vstup do mesta umožňovali štyri brány vežového charakteru s prejazdom.

V erbe, ktorý pochádza zo zač. 14.stor., má v modrom štíte osemšpicové koleso s hlavou Krista, od 15.stor. len prázdne osemšpicové koleso.

Významnú úlohu v živote Trnavy v 13.storočí zohrali dva najväčšie žobravé rády františkáni a dominikáni. Ich príchod dokazuje premenu osady na mesto a jeho rýchly hospodársky vzrast. V 14.stor. hrala Trnava významnú úlohu aj v polit.živote krajiny, rokoval tu Ján Luxemburský, kráľ Ľudovít I., český kráľ Karol IV, nem.cisár Rudolf IV. V roku 1325 mesto skoro úplne zničil požiar. Trnava sa stala aj najdôležitejším husitským oporným bodom Slovenska, odtiaľto podnikali nájazdy do blízkeho i ďalšieho okolia. Medzi nem. a slov., neskôr i maď.obyvateľstvom dochádza na prelome 15. a 16.stor. k častým sporom o účasť na hospod. a admin.živote mesta.

V roku 1541 sa do Trnavy presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula, 1635 tu založil Peter Pazmany univerzitu a zveril ju jezuitom. Táto vysoká škola v Uhorsku mala popri teologickej a filozoficke aj právnicku faktultu (od r.1667). V r. 1869 bola rozšírena o lekársku fakultu ako prvú v Uhorsku.

Pri univerzite zriadili Akademickú tlačiareň (1840), knižnicu. R.1777 sa preniesla celá Univerzita do Budína.

V 17.stor. v obdobiach stavovských povstaní utrpelo mesto veľké materiálne a morálne škody. V 18.stor. zaznamenáva mesto ďalší hospod.rozvoj. Vzrastá počet remesiel, mesto malo svoj pivovar, výrobu sanitry, teheľnu, mlyny, rybníky, ..., značná časť obyvateľstva sa zaoberala pradením vlny.

V tomto období sa Trnava vyvíja na významné centrum slov.nár.obrodenia a zásluhou Antona Bernoláka od r.1792-1797 tu má svoje centrum Slovenské učené tovarišstvo, ktorého úlohou bolo šíriť nový spisovný jazyk. V r.1820 sa arcibiskupstvo vrátilo do Ostrihomu.

V r.1831 otvorili mestské divadlo, v ktorom sa hráva dodnes. Od r.1869 sa v meste hrávali ochotnícke predstavenia, r.1871 ich zakázali. Až 1905 sa ich pokúsil vzkriesiť F.Urbánek. K významným činovníkov hudobného života patrí nár.umelec Mikuláš Schneider-Trnavský.

Roku 1846 sa Trnava spojila s Bratislavou konskou železnicou, ďalej tu založili Trnavská I.banka (1844), sladovňu (1854), továreň na stroje (1858), lejáreň zvonov, octáreň, cukrovar (1869), pivovar (1873), Figaro (r.1893), tehelňu (1907), za 1.svet.vojny ban. a hut.závody Coburg.

Od r.1870 sa Trnava stáva sídlom Spolku sv.Vojtecha, ktorý sleduje hl. nábož.ciele, ale svojou vydavateľskou činnosťou prispel pri šírení národného povedomia Slovákov.

Od začiatku 20. stor. sa začalo rozvíjať v Trnave robot.hnutie. Prvá svetová vojna skončila v atmosfére nepokoja - utrpenie vojakov, bieda obyvateľstva,.. - vyvolali nenávisť. Vyhrotila sa v živelných rabovačkách krčmárov a obchodníkov. K 1. rabovačke došlo r.1918, keď bolo vyrabovaných 32 obchodov, z nich 30 židovských. Myšlienky komunizmu sa dostali aj do Trnavy a 12.6.1921 bola aj tu P. Liškom založená KSČ.

Rok 1939 priniesol 2. sv.vojnu a mesto žilo zase vo vojnovej atmosfére.Trnava bola oslobodená 1.4.1945. Ďalšie roky v komunistickom režime sú každému ešte v živej pamäti.

V súčasnosti je Trnava nielen okresným, ale aj krajským mestom s okresmi Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Galanta a D.Streda. Trnava je sídlom arcibiskupa a tvorí Bratislavko-trnavskú arcidiecézu. V meste sa nachádza množstvo stredných škôl, 3 vysoké školy - Trnavská univerzita, Materiálovotechnologická fakulta STU a Univerzita sv.Cyrila a Metoda, množstvo organizácií a inštitúcií, niekoľko veľkých, veľa stredných i malých podnikov a firiem.