Keď sa zotmelo, ostrov Faros poskytoval obyvateľom antickej Alexandrie úžasný pohľad. Na majáku týčiacom sa do nočnej oblohy horeli ohne, ktoré varovali lode pred nabezpečnými podmorskými útesmi. Maják na ostrove Faros postavili ako posledný zo známych siedmich divov antického sveta, ale bol z nich asi najužitočnejší.
Egyptskú Alexandriu nezaložil roku 322 pred n. l. nikto iný ako Alexander Veľký. Na jej mieste pôvodne stála iba maličká rybárska osada – očitý svedok častých nešťastí lodí končiacich svoju púť na neďalekých podmorských útesoch. Rastúca dôležitosť a vplyv mesta si vyžiadali vytvoriť bezpečný vjazd do prístavu. Alexandrov nástupca v Egypte Ptolemaios I. Sotér (305 – 282 pred n. l.) sa preto rozhodli roku 299 vybudovať maják na neďalekom ostrovčeku, ktorý miestni obyvatelia volali Faros. Stavali ho 20 rokov. Alexandriu v neskoršom období dobyli Arabi, ale jej význam čoraz viac upadal. Prístav sa zanášal a maják nikto nepotreboval. Jeho existenciu ukončilo zemetrasenie, po ktorom zastali len rozvaliny roztrúsené na morskom dne. Faros dnes:

Mnohí odborníci sa domnievajú, že na mieste voľakedajšieho majáka stojí dnes islamská Kaitbajova pevnosť. Vystaval ju roku 1480 sultán Kaitbaj, pričom pravdepodobne použil materiál z ruín bývalého majáka. Zvyšné časti ostrova sa prepadli do mora pri ničivých zemetraseniach.

Niekoľko faktov:

- Maják sa zaradil medzi divy antického sveta až v 6. storočí n. l. - Jeden z antických autorov napísal, že maják meral 306 fathomov, čiže by prevýšil aj najvyšší mrakodrap na svete.
- Iný antický historik uviedol, že stavba majáka stála 800 talentov striebra, čo predstavuje asi 290 miliónov korún.
- Podľa ďalších autorov sa v zrkadle umiestnenom na vrchole majáka odrážalo mesto Byzantion (dnešný Istanbul) vzdialené 1 250 km.
- Roku 1990 uskutočnila skupina francúzskych archeológov a potápačov pod vedením Jeana-Yvesa Empereura podmorský výskum pozostatkov a sôch, o ktorých sa domievajú, že sú zvyškami majáka.