Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Staroveké mesto Efez (gr. Ephesos) sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí. V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n. l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko ráz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia niemierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krézus. V tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n. l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4. storočia pred n. l. Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslinil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byť teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jeho definitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše.

Chrám dnes:

Roku 262 n. l. mesto obsadili gótske kmene a chrám rozbúrali. Neskôr obyvatelia zničený Efez opustili. Chrám a mesto pochovala zem. Znovu ich objavil až roku 1870 po siedmich rokoch vykopávok britský archeológ John Turtle Wood.

Artemis:

Bohyňu Artemidu splodil Zeus s bohyňou Léto, čiže bola Apolónovou sestrou. Efezania ju uctievali v slávnom chráme šesť storočí (od 3. storočia pred n. l. do 3. storočia n. l.). Pôvodnú sochu bohyne zničili nájazdníci , ale zachovala sa vo viacerých kópiách. Podobá sa na frýgsku bohyňu Kybelu s mnohými prsníkmi symbolizujúcimi plodnosť a materstvo. V Efeze uctievali Artemidu aj ako bohyňu divej zveri, avšak netreba si ju zamieňať s Artemidou (rímskou Dianou), bohyňou lovu, ktorú uctievali Gréci v Grécku. Niekoľko faktov:

- vďaka svojim rozmerom – pôdorys chrámu mal 114 x 55 metrov – sa stal Artemidin chrám v Efeze najväčšou gréckou antickou stavbou. - Efez býval najbohatším mestom Malej Ázie.