Mao Ce-tung sa popri šéfovi strany stal aj predsedom ústrednej ľudovej vlády (1949 – 54) a predsedom ČĽR (1954 – 59).


VEĽKÝ SKOK VPRED

Maova netrpezlivosť, spojená s vierou v účinnosť hesiel, viedla ku zle pochopenému úsiliu dosiahnuť rýchly pokrok vo vývoji poľnohospodárstva a priemyslu. Roku 1958 komúny začali s „Veľkým skokom vpred“, ktorý sa však ukázal byť veľkým skokom vzad a spôsobil hladomor. Tento neúspech síce viedol k určitému poklesu Maovej prestíže, ale Mao zostal predsedom strany. Roku 1962 nastala roztržka so ZSSR. Keď roku 1966 cítil, že jeho pozícia slabne, začal „kultúrnu revolúciu“, ktorá mala zničiť jeho liberálnejších oponentov. Vyzval na „permanentnú revolúciu“, ktorá by rozdrvila novovznikajúce elitu. Myšlinky „veľkého kormidelníka“ boli zverejnené v „Malej červenej knižke“, ktorá sa musela povinne študovať. Červené gardy mládeže, poštvané Maom, rozpútali brutálnu kampaň zastrašovania a teroru namiereného proti staršej generácii. Hoci schvaľoval excesy „revolúcie“, roku 1968 s pomocou svojho zástupcu Čou En-laja zaviedol Mao kontrolu čerených gárd. Rozpútanie zverstiev a neúspech pri modernizácii priemyslu – oboje po Maovej smrti oslabilo jeho povesť. Prežívanie komunistickej vlády v Číne však znamená, že Maov vplyv je i naďalej dôležitým faktorom v najľudnatejšej krajine sveta.