Svätopluk

Svätopluk celkom určite najslávnejší Nitran, patrí medzi najromantickejšie a najrozpornejšie postavy našich dejín. Tupený i oslavovaný, nasilu zavrhovaný a nemenej nasilu privlastňovaný, dobyvateľ i vierolomník, vášnivec i múdry starec, to všetko pospletané žije v nás ako zložitý a protirečivý obraz človeka, k menu, ktorého sa viaže najväčší rozkvet Veľkomoravskej ríše.
Svätopluk sídlil v Nitre. Napriek tomu, že bol synovcom kniežaťa Rastislava, vznikli medzi nimi nezhody. Rozpory medzi Svätoplukom a Rastislavom využívali panovníci Východofranského kráľovstva, ktorí chceli veľkú Moravu celkom ovládnuť.
V roku 870 vydal Rastislav príkaz, aby Svätopluka na pripravovanej hostine zavraždili. Ktosi ho však varoval a on z hostiny ušiel. Keď ho Rastislav prenasledoval, sám sa chytil do pasce. Svätopluk ho zajal a odovzdal franskému kráľovi. Rastislava odsúdili na smrť. Neskôr mu udelili milosť, ale pripravili ho „ o svetlo očí.“
Vzápätí sa dostal do franského zajatia aj sám Svätopluk. Aj on bol podozrivý, že sa chce zbaviť závislosti od Východofranského kráľovstva. Keďže sa jeho vina nedokázala a navyše sľúbil, že vzbúrencov porazí, oslobodili ho a postavili na čelo vojska. Keď vojská prišli pod hradby niekdajšieho Rastislavovho hradu, Svätopluk predstieral, že so Slovanmi rokuje, aby sa poddali. No namiesto toho so slovanským vojskom napadol nič netušiacich Frankov a pripravil im krvavú porážku. Svätopluk sa stal vládcom Veľkej Moravy. Premenil ju na veľkú a silnú ríšu. Podrobil si aj ľud okolitých krajín, Čechov, Lužických Srbov, časť Poliakov a obyvateľov dnešného Maďarska a Rumunska. Dosiahol moc naozajstného kráľa. Za jeho vlády dokázala Veľkomoravská ríša odolať všetkým útokom. Jej vojsko často prenikalo až na územie Východofranského kráľovstva. Rozkvet, vzostup a takmer vzápätí nasledujúci úpadok bol osudom mnohých štátov včasného stredoveku. Nevyhla sa mu ani Veľká Morava. jej dni sa naplnili čoskoro po smrti kniežaťa Svätopluka. Jeho ríša sa už len ustavične zmenšovala. Oveľa nebezpečnejšie boli však vnútorné rozpory. Svätoplukov nástupca, najstarší syn Mojmír II., bojoval o vládu s mladším bratom Svätoplukom. Nepriateľstvo medzi bratmi využívali Frankovia, ktorí niekoľkokrát vpadli na územie Veľkej Moravy.
Treba vedieť, že moravské knieža Svätopluk bol udatným a u kmeňov s ním susediacich obávaným mužom. Tento Svätopluk mal troch synov. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a svojim trom synom zanechal po jednej časti.

Prvého ustanovil za veľkoknieža, ostatných dvoch však, aby boli pod vládou prvého syna. A napomínal ich, aby nerobili roztržku jeden proti druhému. Predložil im takýto príklad: Vzal totiž tri prúty a podal ich prvému synovi, aby ich zlomil. Keď to ten nevládal, dal ich opäť druhému synovi a podobne aj tretiemu. Potom tie tri prúty rozviazal a dal ich tým trom po jednom. Oni ich vzali a na príkaz, aby ich zlomili, ihneď zlomili. A takýmto príkladom ich napomenul a povedal: „ Keď ostanete v dorozumení a v láske nerozluční, nepriatelia vás nebudú môcť poraziť a podmaniť. Ak však povstane medzi vami roztržka i súperenie a oddelíte sa na tri osobitné vlády, nepodliehajúc prvému bratovi, zničíte sa navzájom i susedia, nepriatelia vás úplne spustošia.“
Nastali ťažké časy. po nejakom čase, keď sa Veľká Morava bránila ešte tlaku, napokon nevydržala a rozpadla sa na menšie celky.