Takto sa po 1500 rokoch končí sumerský starovek, ale kultúrne dedičstvo pretrvalo ďalej a ovplyvňovalo dejiny ďaleko za hranicami Mezopotámie.

Babylonská ríša a Asýria

V nasledujúcom období sa z mezopotámskych mestských štátov vyvinuli 2 veľké ríše: Babylonská ríša na juhu a Asýria na severe. Ich vplyv v nasledujúcich 1500 rokoch ďaleko presiahol oblasť Mezopotámie. Okolo roku 1700 pnl. sa podarilo Chamurabimu z Babylonu utvoriť jednotnú veľkú ríšu,ktorá sa rozprestierala od Perzského zálivu po dnešné Turecko. Všade tam sa presadila babylonská správa, obchod a právo. Babylonský jazyk vytláčal z funkcie úradných jazykov sumerské a akkadské jazyky a mestský boh Babylonu bol povýšený na hlavného boha ríše. A predsa sa babylonská moc zrútila roku 1531 pnl. po lúpežnom nájazde maloázijskej veľmoci Chetitov. Po ich odchode prevzal na nasledujúce storočia moc v Babylonskej ríši horský kmeň Kasitov, ktorých r 1170 pnl. opätovne napadli Elamiti a Kasitskú ríšu zničili. Medzitým mohla Asýria na severe Mezopotámie rozširovať oblasť svojho mocenského vplyvu, pretože mocnú konkurenčnú Mitannskú ríšu zničili okolo roku 1350 pnl. Chetiti. Približne od roku 1318 -1050 pnl. trvala stredoasýrska ríša, prvá vojenská veľmoc v prednej Ázii. Vojenské výpravy a spojenie s Egyptom rozšírili mocenský vplyv tejto ríše. Pokračujúcej expanzii Asýrie, ktorá sa skončila až smrťou Tiglatpilesara I. ( 1116 -1070 ), pomohol aj zánik konkurenčnej Chetitskej ríše, ktorá sa rozpadla až po nájazde tzv. morských národov a malá Ázia na celé stáročia zapadla do prachu dejín.

Posledný rozkvet a pád Mezopotámie

V prvej polovici 1. tisícročia vyrastala s rozmachom novoasýrskej ríše ( 884 - 605pnl. ) s centrami Kalachom a Ninive nová moc, ktorá po ťažkých bojoch nanovo ovládla mocenskú oblasť starej Asýrie. Mnohé štáty degradovala na vazalov. Novoasýrsku ríšu charakterizovala ukrutnosť a deportácie celých národov. Roku 688 zničila Babylon r.671 si podmanila Egypt. tieto vojny viedli nakoniec k tomu, že Asýria nebola schopná brániť svoje príliš vzdialené provincie a bojovať proti mnohým povstaniam. V roku 612 dobyli Médi a Babylončania Ninive a tým spečatili osud novoasýrskej ríše. Novobabylonská ríša týmto prevzala dedičstvo Asýrie. Najznámejším panovníkom tohto obdobia bol Nabukadnesar, známy ako staviteľ. V roku 539 padla po dobytí Babylonu aj novobabylonská ríša. R. 550 Kýros II. zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu Perzie.Jeho nástupcovia zväčšili dosah ríše až po rieku Indus, Čierne a Kaspické more, po Egypt. Úpadok staroperzskej ríše sa začal povstaním iónskych miest.Pokračoval porážkov Peržanov pri Maratóne (490), Salamíne (480), Platajach (479) až po pád posledného kráľa Dareia III.