Francúzsko bolo na konci 18. st. kultúrna metropolita Európy. Niekoľko rokov sa minister financií Necker pokúšal o to, aby zabránil štátnemu bankrotu, ale stroskotal a v roku 1781 ho odvolali. Navrhoval totiž daňovú reformu, ktorá by zdanila vrstvy doteraz nezdanené – privilegovanú šľachtu, byrokraciu a cirkev. Neckerovi nástupcovia sa však vždy vracali k jeho reforme. Proti reforme sa staval kráľ a parlament. Preto sa kráľ a jeho poradcovia rozhodli zvolať generálne stavy (po viac ako 167. rokoch). Keď dal kráľ Ľudovít XVI. súhlas k zvolaniu gen. stavov, netušil že tým otvára cestu revolučným udalostiam. Tento nový systém predpisoval daňové povinnosti aj šľachte. Už priebeh volieb ukázal nespokojnosť medzi mešťanmi, inteligenciou, duchovenstvom a šľachtou. Obyvatelia miest a dedín spisovali zošity sťažností, (obsahovali sťažnosti a požiadavky). Ich obsah je dôkazom, že celé Francúzsko očakávalo zmeny generálnych stavov.
Potom, čo sa stavy zhromaždili na zámku vo Versailles, využili situáciu, keď sa starému režimu vymkla moc z pod kontroly → Vznikol tretí stav, ktorý obsahoval advokátov, úradníkov, drobných podnikateľov a obchodníkov. Prehlásili sa za Národné zhromaždenie a vyzvali ostatných príslušníkov stavov, aby sa ku nim pridali. Túto výzvu prijala väčšina zástupcov duchovného stavu a menšia časť šľachty.
Kráľ bol týmto postupom rozhorčený, dal súhlas k tomu aby zasiahlo aj vojsko. Správy o prípravách k zásahu sa neutajili a rozšírili sa po Paríži. Tam prepukli boje, ktoré vyvrcholili 14.7.1789 útokom na kráľovskú pevnosť Bastilu. Dobytie Bastily bolo signálom ku ďalším zmenám. Mešťania sa ozbrojili a vytvorili Národné gardy. Kráľ nepoužil silu a ustúpil.
Správy o povstaní v Paríži dochádzali i do provincii a tam vznikali živelné povstania. Roľníci prepadali šľachtické sídla, plienili ich a vypaľovali. Ich počínanie urýchlilo jednanie poslancov v Národnom zhromaždení. Následne zrušili privilégia aristokracie, cirkevné desiatky, súdnu právomoc vrchnosti a závislosť roľníkov na feudáloch.
Nemenej dôležité rozhodnutie nasledovalo 26.8. v podobe dokumentu – Prehlásenie práv človeka a občana. Spoločnosť sa mala naďalej skladať z občanov, ktorí sú si rovný pred zákonom a majú právo slobodne sa vyjadrovať. Prehlásenie sa stalo východiskom pri príprave ústavy.
Názory poslancov o ústave sa výrazne líšili a preto vznikali diskusné kluby. Najradikálnejšie myšlienky zaznievali v klube cordeliérov.