Prístupový proces vstupu SR do EÚ

•Helsinský summit EÚ (rokovanie Európskej rady): v decembri 1999 vo Fínsku na záver fínskeho polročného predsedníctva v EÚ15,
•Vstup SR a ďalších 9 kandidátskych krajín z celkove vtedy už 13 do EÚ: 1. mája 2004, EÚ sa rozšírila na 25-členné integračné zoskupenie,
•Základ: Europe agreement zo 16. decembra 1991 o pridružení ČSFR k ES, podpísaná v Londýne čs. premiérom M. CALFOM a Sirom Leonom BRITTANOM, podpredsedom EK, zodpovedným za obchod ES (a aktivity ES pri vzniku WTO), ako aj vzťahy s vyspelými štátmi na čele s USA - jej obchodná čast (Interim agreement) nadobudla účinnosť už 1. marca 1992,
•Po rozdelení česko-slovenskej federácie bola nová európska dohoda medzi EÚ a SR podpísaná 4. októbra 1993, účinnosť nadobudla 1. februára 1995,
•Pre formovanie strategického postavenia SR v 21. storočí mali veľký význam taktiež:
o zapojenie Slovenska v rámci ČSFR do programu OECD PIT (1991) – Partners in transition, spolu s Poľskom a Maďarskom (od 1993 – V4),
o zapojenie do stredoeurópskej regionálnej iniciatívy spolupráce a vzájomnej pomoci pri prechode k demokracii a trhovej ekonomike, neskôr do EÚ - 3 krajín na základe stretnutia v maďarskom Visegráde: V3, od 1993 a aktívne od 1998 V4,
o zapojenie SR do formovania oblasti slobodného obchodu medzi krajinami V4 na základe Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode - CEFTA (Krakov 1992, účinná od 1993), k dohode CEFTA neskôr pristúpilo aj Slovinsko (dnes člen EÚ25), Bulharsko,
Rumunsko a Chorvátsko (V4 a Slovinsko z procesu vystúpilo pred vstupom do EÚ). Prístupové rokovania medzi SR a EÚ prebiehali vo formáte medzivládnej konferencie. Od bežných medzinárodných rokovaní sa líšili nielen obsahom, rozsahom a množstvom potrebného času, ale aj počtom aktérov. Na jednej strane rokovacieho stola bolo Slovensko, na druhej 15 štátov Únie pod vedením príslušnej predsedníckej krajiny. Rovnako aj Európska komisia, ktorá bola aktívnym organizátorom a moderátorom prípravných krokov pre jednotlivé kolá a opatrenia. Slovenská republika bola zároveň súčasťou rozsiahlej skupiny 12 rokujúcich kandidátov, z ktorých desiatim sa podarilo uzavrieť dorokovania v decembri 2002. Každá z kandidátskych krajín síce rokovala individuálne, ale veľa záležitostí malo horizontálny charakter.

Veľký význam mali i neformálne konzultácie a rokovania, ktoré prebiehali i medzi kandidátmi navzájom. Rokovania SR s Európskou úniou boli postavené na konštruktívnom a realistickom prístupe. Vychádzali sme z toho, že účasť na integračnom procese je naším prioritným záujmom. Integrácia bola do značnej miery aj odpoveďou na potrebné hospodárske a sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpečnosti, ale aj rozvoja regiónov a zlepšenie životného prostredia. Uvedomovali sme si, že vstup do Únie znamená prijatie jestvujúceho zmluvno-právneho stavu spoločenstva s možnosťou jednotlivých úprav a špecifických ustanovení pre niektoré oblasti. Stratégia SR pre rokovania vychádzala z potreby zabezpečiť ich prostredníctvom výhodné, respektíve prijateľné podmienky pre členstvo v Únii, vrátane primeraného podielu na správe a rozhodovaní o spoločných európskych záležitostiach.