Kórejska republika

Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavné mesto je Soul. Jeho severný sused je Kórejská ľudovodemokratická republika - hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Južnej Kórey sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.

Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo. Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918-1392).

V Južnej Kórei sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (1897-1907) a od troch kmeňov Han (Činhan, Mahan a Pjonhan), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočnu.


Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 48,4 miliónov sa zaraďuje na 26. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 480 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete – 19. miesto. Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.

Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:

situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
od 60-tych rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
v 70-tych rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong)
Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (okolo 11 miliónov obyvateľov), Pusan (3,7), Inčchon (2,5), Tägu (2,5), Ulsan (2), Tädžon (1,4) a Kwangdžu (1,4).

60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje iba 0,62%, čo znamená ohrozenie pre celú spoločnosť.
Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. Cirkev zjednotenia, islam, čondokjo atď.)


6 miest pod priamym riadením vlády
Pusan
Tägu
Inčchon
Kwangdžu
Tädžon
Ulsan

8 provincií
Kjonggi
Kangwon
Čchungčchongnam
Čchungčchongbuk
Čollanam
Čollabuk
Kjongsangnam
Kjongsangbuk

Kórejská republika je parlamentná demokracia prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov. Posledné prezidentské voľby sa konali v decembri 2002, ktoré vyhral terajší prezident No Mu-hjon. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet, ktorý musí odsúhlasiť parlament.

Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Posledné parlamentné voľby sa konali v roku 2004. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Momentálne sú v parlamente zastúpené nasledujúce politické strany: vládna strana Uri (142 miest v parlamente), ďalej strana Hannara (126 miest), Demokratická strana (12 miest), Demokratická strana práce (9 miest), Občianska strana (5 miest) a nezávislí (5 miest).

Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 podnes).
Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60-tych rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%). Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950-1953).

Od nástupu generála Pak Čong-hi k moci sa situácia začína postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 dáva Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda berie od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t.j. podpora tzv. Čebolov (ako sú Hyundai, Samsung, Daewoo, Goldstar – LG atď.) dali ekonomike prudký impetus.

Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60-tych rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 960 miliárd USD. HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 20 tisíc USD čo je momentálne asi 13-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s niektorými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete. Tento prerod je označovaný ako „Zázrak nad riekou Han“.

V roku 1997 prekonala aj Južná Kórea Ázijskú ekonomickú krízu.

Ekonomický rast po prekonaní krízy:

1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005

6,9% - 9,5% - 8,5% - 3,3% - 7% - 3,1% - 4,6% - 3,9%

S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Južnej Kórey dosť dobre, ale stále si vyžaduje v pokračovaní reforiem.

Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa solárneho kalendára
Sollal - 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa lunárneho kalendára – tradičný začiatok roka
Samil undong - 1. marca – oslava výročia Hnutia nezávislosti 1. marca (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
Deň sadenia stromov Šikmogil - koniec apríla – v Južnej Kórei sa hromadne sadia stromy
Deň detí Tano - 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
Budhove narodeniny (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach
Pamiatka padlých v boji (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
Deň ústavy Kórejskej republiky (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
Deň oslobodenia (15. augusta) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
Deň vďakyvzdania Čchusok - 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa všetci Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
Deň založenia národa (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pnl. Tangun založil kórejský národ
Ježišove narodeniny (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú všetci Kórejčania či sú kresťania alebo nie
V roku 2007 pripadne Sollal – kórejský nový rok (1. januára podľa lunárneho kalendára) na 18. februára, Budhove narodeniny (8. apríla podľa lunárneho kalendára) na 25. mája a sviatok Čusok (15. augusta podľa lunárneho kalendára) na 25. septembra.