Téma: Motivácia

Pojem motivácia a súvisiace pojmy

Pracovný výkon človeka nesúvisí len s motiváciou, ale závisí aj od jeho schopností a od pracovného prostredia. Na to, aby práca bola efektívna:
– človek musí chcieť robiť / motivácia /
– musí vedieť, ako ju urobiť / schopnosť /
– musí mať primerané pracovné podmienky na jej vykonanie / prostredie /
V / výkon / = F / faktory /
V= M (motivácia) + S ( schopnosti) + P ( prostredie )
Motivácia je všeobecným označením pre všetky vnútorné podnety, ktoré vedú k určitej činnosti človeka, resp. k určitému konaniu. Motivácia vyjadruje skutočnosť, že v ľudskej psychike pôsobia špecifické, nie celkom vedomé či nevedomé vnútorné hybné sily – pohnútky, motívy. Tieto motívy činnosti človeka, t.j. jeho chcenie, prežívanie, jednanie určitým smerom ho aktivizujú a prebudenú aktivitu udržujú. Významnými znakmi motivácie sú nasledovné dimenzie.

– dimenzie smeru: Človek sa na niečo orientuje a od niečoho sa odvracia ( napr. chce dosiahnuť určité postavenie, nechce zotrvať v určitom kolektíve )
– dimenzia intenzity, sila záujmu ( napr. musí dosiahnuť určité postavenie aj za cenu, chce to dosiahnuť, ale nič sa nestane, keď to tak nebude )
– dimenzia stálosti / Vytrvalosti / trvalosti záujmov

Motivácia ako jeden zo základných predpokladov úspešnosti a efektívnej výkonnosti ľudí v pracovnom procese tvorí podstatnú časť teórie a praxe manažmentu a psychologických vied. V praxi sa jednoznačne potvrdilo, že len ten riadiaci pracovník, ktorý je sám primerane motivovaný, dokáže primerane motivovať a motivačne viesť svojich spolupracovníkov. Pričom táto schopnosť sa považuje v súčasnom manažmente za jednu zo základných zručnosti manažéra. Naopak, demotivovaný manažér stráca zároveň schopnosť motivovať a motivačne viesť.

Motiváciu možno pomenovať ako súbor faktorov, ktoré vyvolávajú, udržiavajú a usmerňujú psychickú aktivitu človeka v smere znovu obnovenia psychickej rovnováhy k narušeniu ktorej došlo. Viacerí autori vymedzujú motiváciu ako proces, ktorého obsahom je vnútorná psychická aktivácia. Táto pozostáva zo vzbudzovania aktivity organizmu, z jeho energizovania a súčasne aj z regulácie, ktoré sa prejavuje v určitým smerom zamerané na správanie a konanie. Z toho vyplýva, že každé ľudské správanie je zamerané na dosiahnutie nejakého cieľa. Chápanie motivácie má mimoriadny význam pre pracovný proces.

Motív a stimul

Motív – je vnútorná pohnútka určitého správania a konania človeka, ktoré smeruje k určitému cieľu, prejavuje sa intenzitou a trvaním.
Medzi najčastejšie motívy patria: pudy, inštinkty, potreby, záujmy, sklony, povinnosti, ideály.
Každý riaditeľ by mal tiež vedieť, že okrem vnútorných motívov zohrávajú v procese pracovnej motivácie veľkú úlohu vonkajšie podnety. Tie aktivizujú motívy jednotlivca a ovplyvňujú jeho správanie. Označujú sa pojmom stimul / motivátor /
Od pochopenia a úspešného ovplyvňovania motivácie pracovného konania prostredníctvom vhodne zvolených stimulov závisí úspech celého systému riadenia ľudských zdrojov.
Motivačný profil zamestnancov

Motivačný profil je pomerne stála a dlhodobá motivačná preferencia, ktorá pozostáva zo súboru prevládajúcich potrieb zamestnancov a súboru jeho niektorých individuálnych čŕt a vlastností. Spomínanými črtami sú dominancia, kooperatívnosť, sociálna citlivosť, nezávislosť a zodpovednosť. Motivačný profil je súčasťou osobnostnej integrity zamestnanca. Poznanie motivačného profilu zamestnanca má veľký význam pre vypracovanie individuálneho motivačného programu zamestnanca. Dôvody, ktoré vedú zamestnancov k určitému konaniu môžeme vyjadriť pojmom potreba.

– ľudia s vysokou potrebou výkonu: vyznačuje sa túžbou po osobnej zodpovednosti, samostatnosti, neustálom prekonávaní prekážok. Potrebujú rýchlu spätnú väzbu ako sa im práca darí. Zamestnanci dávajú prednosť primerane náročným úlohám. Ich spokojnosť spočíva v dobre vykonanej práci, pričom finančná odmena je potvrdením, že výsledok ich práce bol úspešný.

– ľudia s potrebou priateľstva: usilujú sa o vytvorenie a udržanie priateľských vzťahov okolo seba. Dávajú prednosť práci v kolektíve a sú nešťastní, ak majú pracovať samostatne. Väčšinou sa úspešne zapájajú do tímovej práce.

– ľudia s potrebou moci: snažia sa riadiť ostatných, ovplyvňovať ich konanie a byť za nich zodpovední.

Hodnoty sú: spôsoby konania, cieľové stavy, ktoré ľudia považujú za dôležité. / môžu to byť peniaze, práca, istota v postavení, odborný rast priatelia. / /1/ s. 91-97

Motivačný štýl riadenia a vedenia zamestnancov

Na základe rozsiahlych štúdií motivačných faktorov, ktoré pôsobia v pracovnom procese Fiedler sformuloval dva typy riadenia a vedenia:

1. vzťahovo motivačný štýl riadenia a vedenia zamestnancov
2. úlohovo motivovaný štýl riadenia a vedenia zamestnancov
Na základe toho charakterizoval aj nositeľov týchto štýlov – manažérov

– vzťahovo motivovaní manažéri: vidia základný motivačný faktor v dobrých medziľudských vzťahoch na pracovisku. Ich prvoradou úlohou je vybudovať si dobré vzťahy so zamestnancami a vytvoriť priestor, aby každý zamestnanec mohol vyjadriť svoj názor a spolurozhodovať o pracovných úlohách.

– úlohovo motivovaní manažéri: vidia hlavný motivačný faktor v tvorbe a aplikácii všetkých metód a podmienok pre plnenie pracovných úloh. Dobré pracovné prostredie, organizácia a deľba práce, primerané pracovné prostriedky, dobrá finančná odmena – to je to, čo zamestnancov motivuje. Úlohovo motivovaní manažéri hodnotia zamestnancov podľa toho, do akej miery sú schopní prispieť k úspešnému riešeniu skupinovej úlohy. /2/ s.2

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk