je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva
v rámci daných hospodárskych možností krajiny.

Zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Členenie sociálnej politiky
aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)
pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)

Objekty sociálnej politiky
•jednotlivec
•skupiny ľudí
•celé obyvateľstvo

Môžu sa členiť podľa:

•veku
•pohlavia
•vzdelania
•príjmov

Subjekty sociálnej politiky
•štát a jeho orgány
•zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, zamestnanecké orgány, odbory
•obce
•charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev
•rodina, domácnosť, občania

Modely sociálnej politiky

1. Redistributívny - prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca
(Švédsko, Dánsko) Slovensko?

2. Výkonný – vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti soc. sféry na základe pracovných výkonov, činnosti (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko)

3. Reziduálny – orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu (USA, Japonsko, Veľká Británia)


Základné princípy sociálnej politiky
•princíp sociálnej spravodlivosti
•princíp sociálnej solidarity
•princíp subsidiarity
•princíp participácie

Legislatívny rámec sociálnej starostlivosti

-461/2003 o sociálnom poistení

-462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

-599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi

-43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení

-650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení

-305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

-330/2008 o službách zamestnanosti

-477/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP

-478/2008 o sociálnych službách