2.2 Geologická stavba, povrch, nerastné bohatstvo

Nórsko je zemou značne hornatou. Dve tretiny jeho územia tvoria hory a náhorné plošiny a ľadovcové polia. Geologický podklad predstavujú tvrdé horniny – žula a rula v niektorých oblastiach sa vyskytujú mladšie usadeniny – pieskovec a vápenec. Nórske hory vnikli pred viac než jeden a pol miliardami rokov. Pozostatky týchto prvotných hôr sa zachovali na povrchu na dvoch miestach – v najjužnejšej časti a v najsevernejšom cípe. Pred sedemdesiat miliónmi rokov škandinávske hory urobili značnú zmenu.

Všetky hory v Nórsku, najmä na severe a juhu sa pozdvihli o sto metrov nad hladinu mora a naopak v strednej časti, v oblasti okolo Trondheimu poklesli. Pritom došlo k navrstveniu starých vrstiev na mladšie. Po ústupe posledného ľadovca more zatopilo časť pevniny, takže z vody vyčnievali len jej najvyššie položené časti. Behom ďalších tisícročí pevnina pomaly vystupovala z vody. Tento proces stále pokračuje. Hlavným horským masívom je Škandinávske pohorie, ktoré vzniklo v období silurú kaledonským vrásnením. Pohorie tiahnuce sa od severu k juhu je rozčlenené fjordami a údoliami stečúcimi riekami. Na západe spadá pohorie prevažne k moru, na juhu sa vzďaľuje od pobrežia. Škandinávske pohorie nie je celistvým pohorím, ale člení sa na niekoľko masívov. Hory severného Nórska majú odlišný charakter, sú podstatne nižšie. Stredná nadmorská výška v Nórsku je 490 metrov. Viac než jedna polovica územia leží vyššie než v 500 metrov a viac ako jedna štvrtina presahuje výšku 1 000 metrov.

Nížin v nórsku je veľmi málo. Sú najmä na juhovýchode – v povodí rieky Glomma a okolo mesta Drammen, na západe okolo Stavangeru a na severozápade v okolí Trondheimu. Vysoko horské oblasti sú do značnej miery pokryté snehom a ľadom.

V zemi je celkom 1 700 ľadovcov o celkovej ploche 4 600 kilometrov. Najväčší európsky plošný ľadovec, ktorý meria 815 kilometrov je Jostebalsbreen.

Charakteristickým rysom Nórska sú potočné fjordy – dlhé , úzke a obvykle hlboké zálivy prenikajúce hlboko do pevniny. Fjordy vznikli pri pohybe zemskej kôry, zosune ľadovcov, pri činnosti mora, riek a podobne. S určitým zjednodušením ľadovcového údolia morom. Jedným z najväčších je Songefjord, dlhý – 204 kilometrov, Hardangerfiord – 172 kilometrov, Oslofiord – 100 kilometrov. Zvláštnosťou fjordov je, že prítoky ležia na úrovni hlavného fjordu, voda z nich sa dostáva do hlavného fjordu vodopádmi. Fjordy sa obvykle otvárajú do mora nie širokým zálivom, ale úzkym prielivom. Fjordy sú chránené pred morom početnými ostrovmi takže za nepriazdnivého počasia sú bezpečnými útočiskami. Sieť fjordov v Nórsku je veľmi hustá.

V Nórsku sa vyskytujú rôzne minerálne zdroje, ktoré sú však nevyužité. Nerastné bohatstvo – železné rudy – obsah kovu v rude je pomerne malý, preto sa na miesto vyrába koncentrát. Tretie miesto na svete má ťažba pyritov, v oblasti Ballangen, Berkosen. Významné sú ložiská molybdénu, ilmenitu, titánu a vanadia.

Nórsko je najväčším vývozcom horčíka na svete. Bohaté zdroje farebnej žuly, mramora, živca, vápenca a briblice. Na Špicberkách sa ťaží množstvo uhlia v Severnom mori boli objavené značné ložiská ropy a zemného plynu.

2.3 Vodstvo

Nórsko má hustú riečnu sieť, ktorú tvoria krátke, ale vodnaté rieky s prudkým spádom a početnými vodopádmi Nórsko rieky sa nemohli rozvinúť do dĺžky, pretože rozvodie na hrebeni Škandinávskeho pohoria prebieha blízko Atlantického oceana. To má za následok, že väčšina vodstva je odvodnená na stranu Švédska. Najdlhšou riekou je Glomma, ktorý meria 598 kilometrov, druhou najväčšou je Tana Anarjokka (360 kilometrov).

Dopravný význam riek je nepatrný. Splavnou je jedine Glomma, ale len v dĺžke 36 kilometrov. Väčšina sa využíva v hydroenegetike. Prispieva k tomu aj množstvo jazier na náhorných plošinách.

Z vodopádov je najväčší Skykkjedalzfossen (300 metrov), Vettisfoss (273 metrov), Rjukan (245 metrov), Varingfoss (160 metrov).

V krajine je veľký počet jazier, väčšina ľadovcového typu, ktorú tvoria 3,4% rozlohy krajiny. Najväčším jazerom je Mjosa, ktoré meria 368 kilometrov.