2.4 Podnebie

Nórsko je najteplejšou z krajín, ktoré majú obdobnú zemepisnú polohu. Je to dôsledok Golfského prúdu, ktorý ovplyvňuje malé Nórske podnebie. Preteká vo vzdialenosti 300 – 400 kilometrov od brehu Nórska. Vplyvom Golfského prúdu more u Nórskeho brehu nezamŕza a nórske prístavy sú v prevádzke stále. V Nórsku odlišujeme dve podnebné oblasti. Pobrežné pásy majú oceánske podnebie – mierne a bohaté na zrážky. Pobrežie južného a stredného Nórska má rovnakú priemernú januárovú teplotu (- 4 oC) ako oblasti ležiace viac na juhu.

Oblasť za hlavným hrebenom Škandinávskeho pohoria je od vplyvu Nórskeho prúdu odrezaná a má vnútrozemské podnebie. Čím ďalej od pobrežia, tým je podnebie drsnejšie s veľkým rozdielom teplôt. Medzi dňom a nocou a teplým letom a chladnou zimou. Vo vnútrozemí teplota klesá až na – 45 – 50 o C. Najchladenejšími oblasťami sú náhorné plošiny na severe Nórska, kde sa teplota pohybuje pod bodom mrazu 230 – 245 dní v roku. Leto v Nórsku nie je teplé.

Najteplejším miestom je Oslo, kde priemerná teplota v júli je 17,3 o C. Pobrežná časť Nórska je mimoriadne bohatá na zrážky a to po celý rok. Na niektorých miestach spadne 3 000 – 5 000 milimetrov zrážok ročne. Medzi najdaždivejšie miesta v Európe patria náveterné západné svahy hor v okolí Bergenu. Vo vnútrozemí je zrážok málo (300 – 500 mm).

Najsuchším miestom je okolie rieky Otta, kde ročný priemer zrážok je 260 milimetrov. Negatívom klimatických podmienok sú náhle zmeny počasia, vyplývajúce z toho, že sa územie nachádza v oblasti prelínania teplých vzdušných más smerom od juhu a studených z Arktídy. Zimné dni sú veľmi krátke, s postupujúcim obdobím sa veľmi predlžujú. Hovorí sa o „polnočnom slnku„ alebo o „bielych nociach„, čo je jav, keď je slnko celý deň nad horizontom.

2.5. Pôdne podmienky

Sú z hľadiska využitia nepriaznivé. Poľnohospodárska pôda zaberá 30,2 % celkového územia, lesy 21,7 %, vodné plochy 4,8 %, ľadovce 1,5 %. Na hory a neúrodnú pôdu pripadá 61,6 %.

2.6. Rastlinstvo

Priaznivé podmienky pri pobreží Nórska spôsobujú, že rastlinstvo siaha ďaleko na sever. Najvhodnejšia vegetácia je v juhovýchodnej oblasti. Rozsiahlejšie lesné oblasti sú v chránených oblastiach fjordov a v údolí. Hranica lesov v Nórsku dosahuje najvyššie zemepisné šírky na svete – severná hranica buku je nad 60o severnej zemepisnej šírky, dubu nad 63 o S a smrek siaha až za polárny kruh. Asi polovica hospodársky využiteľných lesných porastov pripadá na ihličnaté lesy s prevahou jedlí a borovíc.

Smerom na juh prechádzajú do zmiešaných lesov – breza a na juhu do listnatých lesov ( buk, dub, javor, lipa ). V lesoch na severe od 67 o severnej zemepisnej šírky má prevahu severská breza.

2.7.Živočíšstvo

Na území Nórska sa stretávame s dvomi typmi zvierat – v južnej oblasti – stredoeurópske druhy, na severe – arktické. Niektoré zvieratá – vlk, medveď boli už vyhubené. V Nórsku žije los, jeleň, rys, kuna, bobor, mrož, vydra, tuleň, sob, líška, jazvec a ďalšie zo známych zvierat. Väčšina jednotlivých druhov sa vyskytuje zväčša len v určitej oblasti – okrem líšky, zajaca a veveričky. Charakteristickým je tzv. „nórska myš „ žijúca v kolóniách. V Nórsku je mnoho druhov vtákov – tetrov a divá hus. Najviac vtákov žije na Nórskom pobreží. Vyskytujú sa sýkorky, lastovičky. Vo vnútrozemských vodách sa nachádza štuka, pstruh, losos žije iba v niektorých riekach. Z plazov je v južnom a strednom Nórsku zmija, užovka a rôzne druhy jašteríc.