3.4.Sociálne zloženie

S prudkým rozvojom priemyslu došlo k výrazným zmenám i v sociálnej štruktúre nórskeho obyvateľstva. Počet pracujúcich v rade odvetví národného hospodárstva má klesajúcu tendenciu (poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel). Výnimku tvoria oblasti obchodu a služieb, kde sa počet zamestnancov zvyšuje.

3.5. Etnické zloženie

Nórsko je jednonárodným štátom – 97,5 % obyvateľstva tvoria Nóri, ktorí patria ku germánskym národom a to k škandinávskej vetve. Jazykom, materiálnou a duchov
nou kultúrou sú Nóri blízky susedným škandinávskym krajinám – Dánom a Švedom.

V severnej časti krajiny žijú dve národnostné menšiny – kočovný národ Laponcov (20000 obyvateľov) a nórski Fíni (7 000 obyvateľov), ktorých predkovia kedysi presídlili z Fínska. Približne 2% obyvateľov tvoriaci, najpočetnejšie sú zastúpení Američania (10000 obyvateľov), Briti (10000 obyvateľov), Pakistanci (7000 obyvateľov), Vietnamci (3 500 obyvateľov).

3.6. Jazyk

Nórština je úradný jazyk krajiny, je germánsky jazyk škandinávskej skupiny. Vo vývoji Nórštiny sa však prejavili určité historické skutočnosti, predovšetkým podradené postavenie Nórska voči Dánsku, ktoré trvalo celé storočie. Reformáciou v roku 1536 sa totiž dánština v Nórsku definitívne uchytila, pretože biblia a náboženská literatúra bola vydaná iba v dánštine. To zasadilo pôvodnému nórskemu jazyku, ktorý sa vyvinul za staronorštiny, veľkú ranu. Ďalší úder prišiel v roku 1775 v podobe kráľovského zariadenia, v ktorom bola dánština zavedená ako vyučovací jazyk na niektorých nórkych školách. V Nórsku sa zachovalo mnoho dialektov napríklad johonórsky, blízky dánštine, bengálsky.

3.7. Náboženstvo

Asi 95 % nórskych občanov sa hlási k nórskej cirkvi. Okrem nórskej cirkvi, ktorá je protestantská, pôsobí v Nórsku rímsko-katolícka a niektoré ďalšie cirkvi.

3.8. Prisťahovalectvo

Prisťahovalectvo do Nórska má stúpajúcu tendenciu, rovnako však aj vysťahovalectvo. Počet prisťahovalcov je však trvale vyšší.