Viažu sa k nim najzávažnejšie zvyky jarného zvykoslovia – symbolické vynášanie zimy a donášanie leta.
Zvlášť zaujímavý je obrad vynášania zimy. Zimu symbolizovala slamená figurína oblečená do ženských šiat – Morena, Smrť, Kyselica. Mládež ju nosila so spevom po dedine a nakoniec ju hodila do vody alebo spálila. Obrad bol rozšírený nielen na území celého Slovenska, ale u Slovanov vôbec. Je azda jediným starobylým zvykom, o ktorom možno s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdiť, že sa zachoval ešte z predkresťanských čias. K samotnej Veľkej noci sa viazalo veľa obradov a obyčajov. Na veľkonočný pondelok bolo v niektorých oblastiach Slovenska obvyklé šibanie vŕbovým korbáčom, v iných oblastiach kúpanie – oblievanie dievčat, prípadne oba zvyky súčasne. Tieto prejavy patria k najradostnejším a najveselším zvykom najmä mladých ľudí a v modifikovanej podobe pretrvávajú dodnes.

Kraslice
Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých ľudí dodnes je, organickou súčasťou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časť ľudového umenia a súčasť obyčajov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom.
Výtvarné prejavy odrážajú spôsob života ľudu v rôznych spoločenských formáciách, jeho tradície, ktoré dokumentujú úzku spätosť človeka s prírodou, postoje i náhľady na spoločnosť a prírodu. Kraslice boli hlboko zakotvené v živote nášho ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom, pričom mali úzky vzťah nielen k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta.
Už u starovekých národov boli vajíčka integrálnou súčasťou obradov vítania jari ako významný a mnohoznačný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Zafarbené vajíčka majú starú a bohatú tradíciu nielen u nás, ale u všetkých slovanských národov. Poznali ich Číňania, Egypťania či Peržania. Archeológovia našli modely vajec z pieskovca, hliny či zlata ozdobené rôznymi ornamentmi v hroboch Egypťanov, Grékov, Avarov i prvých kresťanov.
V ústnom podaní a zvykosloví sa kraslice spájajú s kresťanstvom, ktoré pokladalo vajíčko za symbol znovunarodenia. Tvrdý obal vajíčka – škrupina sa porovnával so Starým zákonom a jeho vnútro s Novým zákonom. Vajíčko, z ktorého zázračným spôsobom vzniká nový život, má symbolizovať zmŕtvychvstanie.
V období feudalizmu sa vajíčka dávali ako povinná dávka vrchnosti, zvyčajne na Zelený štvrtok. V 17. storočí však vznikla pod vplyvom reformácie zásadná zmena.