Aj keď pritom nie nutne zavrhoval bojový aspekt tohto umenia, snažil sa vytvoriť štýl, ktorý by umožňoval maximálnu mieru interakcie medzi dvoma bojovníkmi v mnohých rituáloch, podobajúcich sa na skôr na hru ako na boj. Angola sa hrá viac pri zemi a pomalšie, pričom sa kladie dôraz na strategickú formu hry a nie brutálne prejavy sily. Mne ososbne sa viac páči pomalá Angola, ktorá v určitom zmysle pripomína šach, tu však človek rozmýšľa o troch ťahoch dopredu v priebehu zlomku sekundy. Okrem týchto dvoch štýlov sa patrí spomenúť ešte Iunu. Iuna je špeciálny rytmus berimbau pri ktorom sa predvádzajú všetky akrobatické prvky, za ktoré je Capoeira známa. Týmto štýlom Capoeira upútala aj mňa, a preto som sa o ňu začal viac zaujímať. V tomto štýle nie je dovolený žiaden kontakt. Dovolené sú len tri základné kopy. Tu capoeirista viac predvádza svoje fyzické zdatnosti. V budúcnosti by som sa rád naučil aspoň tento druh Capoeiri. ZÁKLADNÉ TECHNIKY
Alfou a omegou Capoeiry je pohyb menom Ginga. Každý pohyb, každý útok začína a končí v ginge. Na rozdiel od bojových umení ako Karate a spol., kde sa preferujú statické postoje a naučené kombinácie útokov a blokov, Capoeira využíva gingu ako neustále sa pohybujúcu základňu z ktorej sa improvizujú všetky útoky. Základná ginga zahrňuje sériu krokov zo strany na stranu, čo vyzerá ako pohupovanie sa zo strany na stranu. Noha, ktorá je pri pohybe bokom vonkajšia, opisuje polkruh a smeruje dozadu, predná noha je pritom vždy pokrčená. Ruky sa striedajú ako pri chôdzi, pričom aspoň jedna vždy kryje hlavu pred prípadným úderom. Správna ginga je uvoľnená a časom sa stáva plne automatizovaným pohybom. Slúži na zmätenie protivníka a efektívne využitie priestoru. Existujú mnohé jej variácie, pričom každý capoeirista časom príde na svoj vlastný štýl, ktorý mu umožňuje najlepšiu stabilitu a najrýchlejšie útoky. Predtým, než uvediem aspoň záblesk svetla do širokej palety kopov, úderov a blokov, je nutné poznamenať, v čom je najväčší rozdiel Capoeiry voči ostatným bojovým umeniam. Faktické zásahy počas rody nie sú pravidlom, ale výnimkou. Dobrí capoeiristi dokážu predviesť tie najkrajšie kopy desať centimetrov nad hlavou oponenta, ale vždy sú schopní nohu stiahnuť, aby si vzájomne neublížili. Ak chce jeden druhému dokázať svoju prevahu, existujú rôzne techniky ako zhodiť súpera na zem. V dobrej capoeire sa kolená a sedací sval nikdy nedotknú zeme. Umením je dostať súpera na zem bez toho, aby sa zranil. Kopy sú samotným srdcom Capoeiry. Možno ich rozdeliť na oblúkové a priame kopy. Priame sú až na pár rozdielov identické z kopmi z Tae-kwon-da, a používajú sa zväčša len vtedy, ak chceme súpera prekvapiť a naozaj kopnúť.