V druhej polovici minulého storočia sa rozrástli po svete ako huby po daždi. V slovenskom vyznení sa tieho obry driapu do mrakov, v anglickom do oblohy - skycrapapers.
V jednom i druhom prípade je každému sajné, že ide o stavby, ktoré sa predbiehajú vo svojom výškovom raste a ich architektom prinášajú uznanie, slávu, obdiv.
Termín mrakorap ozančuje vysokú, mohopodlažnú budobu projektoranú najmä na kancelárske a komerčné využite. nebyť stavebnej metódy oceľových rámových konštrukcií, skeletov, ktoré udržia lpohromade celé moštrum aj s jeho úrtobami, museli by sme sa uspokojiť.. Povedzme so "zemodrapmi".
Vysokých stavieb, čo sa zachovali a obdivujeme ich dodnes ako architektornicjké skvosty a majstrovské diela geniálnych tvorcov, by sme v dejných ľudstva napočítali neúrekom. Nehovoriac o tých, ktoré sa spomínajú už len v starobylých lpísomnostiach. Napríklad Babylonská veža. Vraj ju postavili z 85 miliónom nepálených tehál. Prvé poschodie tohto 90 metrov vysokého kolosa dosahovalo výšku 33 metrov, druhé podlažie 18 metrov, tretie až šeiste malo po šesť metrov, posledná časť, chrám najdôležitejšieho babylonského boha Marduka, sa týčilo do výšky 15 metrov. Žeby prodobraz novodobých mrakodrapov - veží z ocele s blýskavými sklenenými plášťami? Symbol ľudskej trúfalosti alebo geniality ľudského ducha?
Prvé moderné výškové budovy vyrástli v 19. storočí na území Spojených štátov a termín mrakodrap ako novovytvorené slovo sa ujal v praxi takmer súčasne s nimi. A kto naštarvoval výstavbu mrakodrapov? V podsate inžinieri, ktorí začali počas priemyselnej revolúcie experimentovať s dvoma novými materiálmi - so železom a oceľou. Práve rámy z pevnej ocele, z hutnícky upraveného pružného železa, znamenali zčatok éry mrakodrapov.
V roku 1971 patrilo Chicago medzi najprestížnejšie obchodné centrá v Štátoch. PRosperovalo a jeho 300-tisíc obyvateľov sa k nemu hrdo hlásilo. Kto by si pomyslel, že ho stihne pohroma a tretina mesta ľahne popolom. Požiar, ktorý sa začal šíriť 8. októbra, sa nedal uhasiť a za dva dni vykonal dielo skazy. A tak s začalo s obnovou zničenej časti mesta. Projektanti a stavitelia prišli so smelými plánmi - nestavať nanajvýš šesťposchodové budovy, aké boli predtým bežné, ale ísť vyššie. Už ich neobmedzoval ani taký praktický, no vážny problém, ako sa tam hore človek vyštverá.