Mrakodrapy

V druhej polovici minulého storočia sa rozrástli po svete ako huby po daždi. V slovenskom vyznení sa tieho obry driapu do mrakov, v anglickom do oblohy - skycrapapers.
V jednom i druhom prípade je každému sajné, že ide o stavby, ktoré sa predbiehajú vo svojom výškovom raste a ich architektom prinášajú uznanie, slávu, obdiv.
Termín mrakorap ozančuje vysokú, mohopodlažnú budobu projektoranú najmä na kancelárske a komerčné využite. nebyť stavebnej metódy oceľových rámových konštrukcií, skeletov, ktoré udržia lpohromade celé moštrum aj s jeho úrtobami, museli by sme sa uspokojiť.. Povedzme so "zemodrapmi".
Vysokých stavieb, čo sa zachovali a obdivujeme ich dodnes ako architektornicjké skvosty a majstrovské diela geniálnych tvorcov, by sme v dejných ľudstva napočítali neúrekom. Nehovoriac o tých, ktoré sa spomínajú už len v starobylých lpísomnostiach. Napríklad Babylonská veža. Vraj ju postavili z 85 miliónom nepálených tehál. Prvé poschodie tohto 90 metrov vysokého kolosa dosahovalo výšku 33 metrov, druhé podlažie 18 metrov, tretie až šeiste malo po šesť metrov, posledná časť, chrám najdôležitejšieho babylonského boha Marduka, sa týčilo do výšky 15 metrov. Žeby prodobraz novodobých mrakodrapov - veží z ocele s blýskavými sklenenými plášťami? Symbol ľudskej trúfalosti alebo geniality ľudského ducha?
Prvé moderné výškové budovy vyrástli v 19. storočí na území Spojených štátov a termín mrakodrap ako novovytvorené slovo sa ujal v praxi takmer súčasne s nimi. A kto naštarvoval výstavbu mrakodrapov? V podsate inžinieri, ktorí začali počas priemyselnej revolúcie experimentovať s dvoma novými materiálmi - so železom a oceľou. Práve rámy z pevnej ocele, z hutnícky upraveného pružného železa, znamenali zčatok éry mrakodrapov.
V roku 1971 patrilo Chicago medzi najprestížnejšie obchodné centrá v Štátoch. PRosperovalo a jeho 300-tisíc obyvateľov sa k nemu hrdo hlásilo. Kto by si pomyslel, že ho stihne pohroma a tretina mesta ľahne popolom. Požiar, ktorý sa začal šíriť 8. októbra, sa nedal uhasiť a za dva dni vykonal dielo skazy. A tak s začalo s obnovou zničenej časti mesta. Projektanti a stavitelia prišli so smelými plánmi - nestavať nanajvýš šesťposchodové budovy, aké boli predtým bežné, ale ísť vyššie. Už ich neobmedzoval ani taký praktický, no vážny problém, ako sa tam hore človek vyštverá.

Veď prvý osobný výťah poháňaný parným strojom sa začal používať v New Yorku v roku 1857, v roku 1878 sa objavila vylepšený verzia s hydraulickým pohonom a do tretice v roku 1889 zožal slávu elektrický výťah.
Desaťpodlažná budova (dve poschodia pridali neskôr) Domácej poisťovne v Chicagu zo roku 1883, ktorá mala železný a oeľový skelet pozostávajúci z vertikálnych stĺpov a horizontálnych nostníkov, bola prým mrakorapom. Poslúžila ako vzor ďalším, do nebo sa týčiacim budovám. Stavbu chicagského dvadsaťpodlaného mrakodrapu, ktorý sa stal sídlom slobodomurárskej lóže, dokončili v roku 1891. S výškou 84 metrov bol v tom čase najvyššou budovou na svete.
V roku 1974 túto pozíciu získal lmrakodrap Sears Roebuck (443 metrov). "Prerástol" ho CN Tower (553 metrov) v Toronte.
V roku 1895 prišlo Chicago o svoje mrakodrapové prvenstvo, keď v New Yorku postavili dvadsaťjedenposchodového obra American Surety Building. O štyri roky k nemu pribudli ďalšie mrakorapy - Saint Paul Building (16 poschodí, 94 metrov) a dvojvežový Park Row Building (29 poschodí, 118 metrov).
Newyorská stavba Woodworth Building bola od roku 1914 až do roku 1929 najvyššou budovou na svete (60 podlaží, 241 metrov). Svoj primát stratila, keď v roku 1930 pribudla mestu ďalšia dominanta, Chrysler Building. O rok neskôr sa na Piatej Avenue, na mieste zbúraného hotela Waldorf - Astoria 1. mája hrdo vypínal The Empire State Building, do roku 1971 najvyššia budova sveta (351 metrov, upevnením televíznych antén v roku 1950 dosiahla 448,7 metra). Stavebné práce trvali rekordných 15 mesiacov.
Najznámejšími mrakodrapmi New Yorku s najsmutnejším osudom sa stali honosné Dvojičky (110 podlaží, 411 metrov) Svetového obchodného centra, ktoré sa 11. septembra 2001 po strašnom teroristickom útoku premenili na obrovskú hromadu ruín.
Architekti a inžinieri neúnavne experimentujú s novými štýlmi a stavebnými metódami, a tak mrakodrapy dosahujú závratnejšie výšky a pozoruhodnejšie podoby. Čo stavba, to obdivuhodnejšie architektonické veľdielo. Roztrúsené sú po celom svete. Ázia má slabosť pre mrakodrapy. Čína, Singapur, Japonsko, India, Indonézia, Južná Kórea.. Ázijských gigantov je údajn dvakrát viac ako severoamerických.
Najvyššie mrakorapy súčasnosti The Petronas Tower (88 poschodí, 452 metrov, stavba vyšla na 1,6 milardy dolárov) dokončené v roku 1997 nájdeme v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur. Obe veže, kozmické priliery na úrovni 42. poschodia spája pružný sklenený most, ktorý v prípade nebezpečenstva poslúži ako úniková cesta. Ďalšiu do neba týčiacou sa vežu Pearl Tower (468 metrov), najvyššiu televíznu mežu v Ázii, tretiu na svete za torontskou a moskovskou, postavili roku 1994 v najväčšom maste Číny v Šanghaji. Hoci mrakorapy sú pýchou prístavného mesta Šanghaj, začiatkom septembra sa objavila v miestnej tlači správa, že sa obmedzuje počet nových stavieb. Dôvod? Je ich niekoľko.

Na miestach, kde je veľká hustota výškových buádov dochádza k ich klesaniu. Epidémia, akou bol SARS, sa na miestach s vysokou koncentráciou ľudí šíri rýchlo. Podobne požiar. Problémov je oveľa viac. Aká budúcnosť čaká mrakorapy? Do akej výšky im človek dovolí vyšplať sa?.

Zdroje:

zdroj: tv komplet 43/03 -