Záhoráci

Záhoráci

Keď Slovanské národy pred vyše 2000 rokmi prišli na územie dnešnej Strednej Európy rozdelili sa na viacero samostatných národov ktoré si rozdelili toto územie. Jedným z nich boli aj Slováci. Teraz je na území dnešného Západného Slovenska prebýva komunita Slovákov ktorý sú všeobecne známi pod pojmom Záhoráci. Záhoráci sú niečo ako etnikum žijúcim na Západnom Slovensku. Záhorácke zvyky sa čiastočne samostatne odvíjali od ostatného Slovenska. Svoj život prispôsobili od zeme na ktorej žijú, ktorú zo severu ohraničuje štátna hranica Česka. Na západe obkolesuje Záhorie Rakúska hranica ktorá sa na juhu stretáva s hrebeňom Malých Karpát. Majú veľmi rozmanité zvyky. Medzi najznámejšie patrí pestovanie kapusty, ktorá je ako sa vraví pre záhoráka to najcennejšie. Odjakživa ľudia na Záhorí tlačili kapustu do veľkých pevných sudov do ktorých sa okrem kapusty pridávali aj rôzne ingrediencie. Dôležitá udalosť v roku so sú dožinky čiže hody, organizované na jeseň po zbere úrody. Samozrejme že v každej dedine či meste to nie je vždy v rovnakom čase. Zídu sa tu ľudia zo širšieho okolia a hodujú. Najčastejšie to je prasa a víno či pivo. Celé toto sprevádza hudba a tanec v ľudových krojoch ktoré matky šili celú zimu. Okrem sú ešte aj zabíjačky, ktoré sa v minulosti robievali na zimu ,ale teraz, v tejto modernej dobe s chladničkami a mrazničkami je to po celý rok. Úprava prasaťa sa na Záhorí traduje už veľmi dlho. Najprv sa prasa zabije a potom sa škriabe kovovými predmetmi podobné lieviku. Časť z kože putuje do komína kde sa vyúdi a časť sa nakrája na kocky a vyrábajú sa z nej oškvarky, ktoré sú medzi Záhorákmi veľmi obľúbené. K záhorákom neodmysliteľne patrí alkoholizmus. Zapríčinilo nie veľmi úrodné úpätia hôr a vrchov. Na týchto miestach sa najlepšie darilo vinnej réve a to využili Záhoráci. Dnes je ich víno známe po celom Slovensku. Hrozno je spracovávané v malých pivničkách rozosiatych po celom úpätí. Víno sa lisuje v lisovacom stroji a uchováva sa v drevených sudoch uložených v sklepoch. Táto tradícia sa preberá z otca na syna. V čase prvej ochutnávky tohto výborného moku sa zaplnia kopce z vinicami a susedia chodia ochutnávať a porovnávať. Veď Záhoráci sú známi svojou pohostinnosťou. Nestane sa že by bol niekto pozvaný bez toho aby neochutnal a nepochválil víno, klobásy alebo iné jedlá hostiteľa. Tvrdí alkohol nie je výnimkou. Odjakživa Záhorákmi lomcovala slivovica pálená v páleniciach.

Tieto dve nápoje, ktoré preslávili mestá Skalicu, Modru či Pezinok , zapríčinili kladný postoj Záhorákov k alkoholu. Ďalším veľmi dôležitým znakom odlišujúcim sa od ostatných Slovákov je jazyk. Tento jazyk sa ešte člení na ďalšie podskupiny. Na severe oblasti zvanej Záhorie vravia ľudia medzi sebou československým. Je to skomolenina dvoch podobných jazykov. V tomto jazyku Skaličanov Holíčanov sa vyskytujú české slová ako ríkal a podobné. Okolie Trnavy je známe svojou tvrdou výslovnosťou. Tu namiesto mňau mačky mnaukajú. Jazyk týchto ľudí sa stvrdil a preto teraz vo svojej reči nepoznajú mäkčene. Obyvatelia žijúci v blyskom okolí mesta Malacky hádžú buato uopatov. Takpovediac uákajú. Takmer všetci záhoráci však používa veľa českých slov. Záhoráci mali aj prvé hlavné mesto Slovenska ktoré malo sídlo v Skalici. Dúfam že ľudia zo Záhoria si naďalej udržia svoje výnimočné zvyky a identitu aj po vstupe Slovenskej republiky do EU.