Banská Bystrica

začneme na Dolnej ulici. Hneď napravo máme možnosť vidieť rímskokatolícky kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík vyhorel v r.1605, zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackráto ho prestavalia v r.1877 rozšírili v novogotickom slohu. Najkrajším obrazom v tomto kostole je oltárny obraz sv. Alžbety, ktorý je dielom Jozefa Murgaša z r.1864.
Hneď vedľa kostola sa nachádza budova, v ktorej žil a pôsobil Matte bel, po ktorom bola pomenovaná i univerzita, ktorej 8 fakúlt sa nachádza práve v Banskej Bystrici.

O kúsok vyššie vidíme dom ozdobený reliéfom bociana, ktorý si ďobe do brucha stvárneného ako ľudská tvár.legenda popisuje zaujímavý prvok na fasáde ako výstrahu hrbatého majiteľa domu susedom, aby si radšej zahryzli do jazyka ako klebetili o jeho telesnej chybe. Iné vysvetlenie dáva do súvisu bociana so symbolom alchýmie. Zrejme bude k pravde bližšie 2. Verzia. Pri prieskume interiérov domu boli v omietke zistené stopy po ohni a ľahko taviteľných kovov pripomínajúce alchymistické polusy.

Napravo ďalej vidíme dom v ktorom sídli Slovenská Obchodná Inšpekcia. Takmer oproti je zasa budova, kde sídli Svetová rozvojová organizácia. Na dome č 19 je zavesená ťažká železná reťaz. Údajne slúžila na prehradenie ulice, aby koče hrkotom po dlažbe nerušili zasadanie snemu. Legenda pripisuje reťazi tragickejší pôvod. Počas banídkeho povstania v r. 1527 bola časť odbojníkov byť popravená v dolnej časti námestia. Ako kat stínal ich hlavy, tiekol potok krvi dolu ulicou. A tam, kde sa tento potok skončil, pripevnili na ich pamiatku túto železnú reťaz.

O kúsok vyššie na opačnej strane ulice stojí Bethlenov dom. Patrí medzi najhonosnejšie paláce v meste. V roku 1620 si ho vybral uhorský snem na svoje zasadanie. Na pamatnom snemovaní 27.augusta zvolili za svojho kráľa odbojné sedmohradské knieža Gabriela Bethelena. Kráľovskú korunu si však na hlavu nenasadil.
Teraz v tomto dome sídli Galéria so stálou expozíciou.

V centre námestia SNP stojí pamatník postavený na pamiatku Hrdinov Sovietskej Armády padlým za nezávislosť ZSSR a vzkriesenie ČSR. V dnešnej budove Slovenských lesov bola údajne predtým mincovňa, ktorú postavil Antonín Fugger, ktorý získal od cisára Karola V.

právo na razenie zlatých a strieborných mincí.

Thurzov dom - múzeum
Stála spoločenskovedná expozícia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov historického jadra mesta na Námestí SNP. Pôvodne gotické domy označované ako Mittelhaus získali na prelome 15. a 16. storočia Thurzovci, významná podnikateľská rodina, ktorá spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami vytvorila Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť. Tento výrobno-obchodný podnik zásoboval banskobystrickou meďou trhy v celej Európe. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v II. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou (napr. sgrafito na fasáde). Kedže najvýznamnejším majiteľom bol banský podnikateľ a kremnický komorský gróf Ján Thurzo z Betlanoviec, dom dnes nesie jeho meno.
Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného časom i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 spristupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí gotickému umeniu, banskej problematike, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou.
V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. V miestnosti na prvom poschodí venovanej gotickému umeniu sa pravidelne konajú koncerty študentov Akadémie umení.

Hneď za mestskou radnicou stojí kostol sv. Františka Xaverského. Je situovaný na rohu námestia SNP a Kapitulskej ulice. Postavili ho jezuiti v r. 1695-1715. Keď v roku 1776 zriadili v Banskej Bystrici rímsko katolíske biskupstvo, kostol sa stal biskupským katedrálnym chrámom. Šikmá veža
Podĺa legendy je jej výchýlenie spôsobené nočnou zrážkou anjelov, ktorí v temnote nevideli a zachytili sa o jej vrchol.

Logickejší dôvod je však zrútenie sa kiosku po jeho ľavej strane táto 35 metrová veža je odchýlená od svojej osi o 68 cm.
Na opačnej strane námestia je sídlo úrado Banskobystrického smosprávneho kraja, v budove v ktorej žil aj Viliam Paulíny, jeden z dejateľov SNP.
O kúsok nižšie stojí budova Rímsko Katolíckeho úradu v Banskej bystrici.

Mestský hrad
Opevnenie okolo rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie sa spo,íma už v roku 1442.tento farský kostol je najstaršou stavbou na území města a pešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v r. 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. V r.1478 pristavali kaplnku sv. Barbory. Známa je oltárom majstra Pavla z Levoče. Traduje sa, že syn majstra Pavla vhádke zabil akéhosi krakowského mešťana a mal zaplatiť Krakowu vysoké odškodné. Keďže nemal potrebnú sumu, ponúkla sa banskobystrická mestská rada, že zaplatí odškodné pod podmienkou, že majster Pavol vyzdobí kaplnku sv. Barbory vyrezávaným gotickým oltárom. Ďalej naša prehliadka pokračuje na Lazovnú ulicu, kde je kancelária prezidenta SR. V tej istej budove sídli i Vedecká knižnica so stálou expozíciou hudobného a literárneho múzea.

Naša prehliadka končí pamätníkom SNP. Táto nár. pamiatka zložená z 2 excentrických skulptúr. V priestore medzi nimi je pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. V interiéri objektu je múzeum SNP a v parku pred pamatníkom je skanzen zbraní z II.svetovej vojny.