Slová záťaž, zaťaženie, stres, záťažová situácia, záťažová reakcia, stresor dnes skloňujú psychológovia, ergonómovia, fyziológovia, technici, organizátori práce, hygienici i laici vo všetkých pádoch. Dávajú sa do súvislosti s vedecko-technickou revolúciou, mechanizáciou a automatizáciou, civilizáciou a s moderným spôsobom života. Ráno nám spánok preruší zvonenie budíka, v rýchlosti urobíme rannú hygienu, v chôdzi raňajkujeme a náhlime sa do práce. Na pracovisku riešime zložité pracovné úlohy, vybavujeme stránky, obsluhujeme zákazníkov, účtujeme, vyrovnávame sa so zodpovednosťou za materiálne hodnoty i ľudské životy, zažívame konflikty s málo tolerantnými ľuďmi alebo dlhé hodiny sledujeme, kontrolujeme a riadime chod výrobných procesov. Nervozitu tlmíme kávou a cigaretami. Po práci sa náhlime pre deti do jaslí a materských škôl, do obchodov zabezpečiť potrebné náležitosti pre domácnosť a osobné potreby, do úradov vybaviť potrebné povolenia, potvrdenia a formality. Nie vždy sú príslušné inštitúcie v blízkosti bydliska, obchody dobre zásobené a okamžite k našej dispozícii. Niekde niečo nemajú, inde treba čakať, na získanie jedného potvrdenia treba najprv priniesť druhé. A už je večer.
Nie je to tak vždy a u všetkých ľudí. Život je pre nás ešte stále predsa len viac výzvou k tomu, aby sme jemu i sebe dokázali, že sme šikovnejší, silnejší a múdrejší ako okolnosti, ktoré musíme prekonávať pri ceste za vytúženými cieľmi, než chod udalostí, na ktoré nestačíme, ktoré nás vyčerpali a ubili a od ktorých chceme ujsť čo najďalej.
Psychické zaťaženie (či už z duševnej práce, čisto psychickej činnosti, alebo z iných druhov zaťaženia), jeho vplyv na organizmus, zisťovanie a posudzovanie námahy a únavy pri ňom sú teda problémy vysoko aktuálne a pozornosť, ktorá sa im venuje, je čoraz väčšia.
Psychológia práce sa oddelila ako praktická psychologická disciplína významnejšou mierou len v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Psychológovia venovali pozornosť štúdiu celej pracovnej činnosti a pracovným podmienkam. Výsledky ukázali, že jedným z veľmi významných faktorov, ktorý pracovnú činnosť ovplyvňuje, je skutočnosť, že práca je spoločenský proces. Zameranosť človeka, jeho pripravenosť na prácu je podmienená pôsobiacimi motivujúcimi činiteľmi. Majú význam podnecujúcich podmienok. Základná kategória motivujúcich činiteľov sú potreby, návyky, záujmy, postoje a morálne kritériá. Podnecujú a usmerňujú každú činnosť a chovanie človeka.

V pracovnom procese sa motivácia prejavuje vo vzťahu človeka k práci. Pri bežnom sledovaní ľudského jednania, kedy sa nesnažíme postihnúť všetky súčasné aj skôr pôsobiace vplyvy, majú motivujúce činitele podobu akýchsi málo známych „vnútorných hnacích síl“. Čo ľudia od práce očakávajú? Ukazuje sa, že materiálne zabezpečenie, dobrý plat, je rozhodujúci len v prípadoch, kedy výsledok práce zaisťuje iba základné životné existenčné minimum pracovníka a jeho rodiny. U väčšiny ľudí vystupuje kombinácia dôvodov, ktorá sa môže postupne meniť. Ľudia chcú od svojej práce uznanie, spoločenské postavenie, možnosť odborného a spoločenského rastu, možnosť odbornej iniciatívy, súlad a dobré vzťahy so spolupracovníkmi, morálne a odborne vyspelého šéfa. Tieto faktory sú pri odpovedi na otázku, čo ľudia od svojej práce očakávajú, často významnejšie, ako dobrý plat. V publikácii o pracovnej motivácii sú najdôležitejšie faktory pôsobiace spoločnosti zoradené podľa počtu výskytu takto:
1. Spoločenské uznanie 2. Dosiahnutie úspechu 3. Možnosť odborného rastu 4. Možnosť povýšenia 5. Plat 6. Interpersonálne vzťahy na pracovisku 7. Odborné vedenie v pracovnej činnosti 8. Pracovné podmienky 9. Charakter vykonávanej práce 10. Faktory v osobnom živote 11. Pracovná istota.
Motivácia môže byť však aj negatívna. Takáto zanecháva na človeku negatívne stopy: vzbudzuje odpor nielen k tomu, čo má robiť, ale aj k tomu, kto je nositeľom, pôvodcom negatívnej motivácie. Tento odpor sa môže hromadiť. Ak takáto motivácia pôsobí príliš dlho, stáva sa pozitívna motivácia takto postihnutých pracovníkov stále obtiažnejšou. Z pracovníka sa po určitej dobe stáva notorický negativista, ktorý nedokáže mať k ľuďom ani k činnosti kladný vzťah.
Komplikujúcim vplyvom pôsobí okolnosť, že motívy zriedkakedy existujú izolovane. Každý jednotlivec môže mať široký rozsah vnútorných prianí. Tieto priania sa môžu dopĺňať, ale tiež môžu byť v konflikte. Tak napríklad povýšenie pracovníka môže uspokojovať jeho potrebu sociálneho statusu alebo moci, ale zároveň ho môže frustrovať vzhľadom k potrebe uznania zo strany uznania blízkych spolupracovníkov. Preto hierarchia v štruktúrach motivácie jednotlivca je v neustálom stave zmeny.
Vážnym problémom dnešnej spoločnosti sú rôzne psychycké ochorenia a poruchy. Následkami zvýšeného životného tempa a vysokých nárokov na človeka či už v práci alebo v iných životných situáciách sú depresie, frustrácia, ktoré často ústia do ťažkých neuróz.
Všetky životné aktivity zaiste znamenajú stres a určité opotrebovanie organizmu.

Termínom stres sa označuje situácia, kde návrat k predstresovému stavu neprebieha ľahko. Pre toho, kto má sedavé zamestnanie, prináša telesná námaha úľavu. Stresogénne situácie sa často vyznačujú zvýšenými nárokmi na príjem a spracovanie informácií v podmienkach časovej tiesne. Jedným z najbežnejších zdrojov stresu sú situácie, kedy sa svojou činnosťou usilujeme o dosiahnutie určitého cieľa, sme však nútení prekonávať vonkajšie rušivé vplyvy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Konflikt, frustrácia, stres v pracovnej motivácii