Často býva označenie moderných umeleckých smerov a hnutí výsledkom náhody, výrazom exaltovaného odporu či údivu, ktorý tlmočí svár nového s tradíciou a vžitým názorom. Aj impresionisti vďačia za svoj názov pejoratívnej charakteristike, vyslovenej pri ich prvom vystúpení v roku 1874. Maliari vystavujúci na Jesennom salóne v roku 1905, boli podľa Matissovho svedectva poznamenaní výrokom umeleckého kritika Louisa Vauxcellesa (ktorý o niečo neskôr razil pojem kubizmu) z časopisu Gil Blas. Jeho slová „Donatello medzi divými šelmami!“ (les fauves = diví, divé šelmy) boli vyvolané protikladom medzi obrazmi a dvoma bronzovými plastikami sochára Alberta Marqua, pripomínajúcimi Donatellov štýl. Parížska výtvarná kritika bola až na niekoľko výnimiek pobúrená a nešetrila ostrými výhradami. A fauvizmus bol pokrstený. No iba pokrstený, lebo v skutočnosti sa zrodil oveľa skôr. Títo umelci vzbudzovali pozornosť už niekoľko rokov najmä v Salóne Nezávislých. Začiatky fauvizmu treba hľadať už v období okolo roku 1890, keď sa Gauguin a van Gogh usilovali vyjadriť svoje vnútorné zaujatie intenzívne farebnými dielami a odpútať sa tak od impresionizmu. Možno práve Gauguinove výroky o čistej farbe sa stali východiskom nového chápania maľby a jej maximálneho výrazu. Prípravné obdobie fauvizmu bolo charakterizované väčšinou individuálnymi počinmi umelcov. Jedine u Matissa a Marqueta je možné doložiť všeobecnú zhodu maliarskeho názoru, keďže obaja už od roku 1898 pracujú spôsobom, ktorý bol neskôr nazvaný ako fauvistický. Vzájomné zbližovanie budúcich fauvistov sa postupne rozvíjalo (od r. 1901) osobnými priateľskými stykmi a spoločnými miestami pobytu a maliarskej činnosti. Zúčastňujú sa Salónu nezávislých a od r. 1903 i Jesenného salónu. Podľa miesta vzniku možno označiť za kolísku fauvizmu malý katalánsky prístav Collioure na juhu Francúzska. Práve tam odcestoval v lete 1905 Henri Matisse spolu s André Derainom a obrazy, ktoré tam namaľovali môžeme zaradiť medzi prvé fauvistické obrazy. A práve tie boli vystavené s obrazmi ostatných fauvistov na Jesennom salóne roku 1905. Spolu s Matissom a Derainom na tomto Salóne vystavovali, a tým sa pripojili k hnutiu fauvistov, aj Albert Marquet, Émile-Othon Friesz, Maurice Vlaminck, Henri-Charles Manguin, Jean Puy, Luis Valtat a Georges Rouault. Salón Nezávislých 1906 bol druhou a zároveň poslednou spoločnou manifestáciou fauvistov, ku ktorým sa už pripája aj Kees van Dongen.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Fauvizmus
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alkacka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 518 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 50s |
Pomalé čítanie: | 14m 45s |
Zdroje: V. Fiala: Henri Matisse, Tatran, Bratislava 1967, B. Mráz – M. Mrázová: Encyklopedie svetového malírství, Academia, Praha 1988, J. Spurný: Fauvizmus, Nakladatelství československých výtvarných umelcu, Praha 1966, J. Pijoan: Dejiny umenia 9, Tatran, Bratislava 1991
Podobné referáty
Fauvizmus | GYM | 2.9776 | 510 slov |