V klimatických podmienkach Slovenska pre život človeka bolo základným predpokladom získavanie potravín pomocou obrábania pôdy, pestovanie rôznych plodín. Touto činnosťou však človek pôsobil aj na vznik ďalších výrobných odvetví vytvárajúcich predmety pre každodenný i sviatočný život a aj na okolitú prírodu, ktorú skultúrňoval. Výroba zase spätne pôsobila na vývin poľnohospodárstva. V poslednom tisícročí v súvislosti s vývinom ekonomiky a diferenciáciou spoločnosti došlo v poľnohospodárstve k obdobiam rozvoja aj stagnácie.

Slovensko vďaka dostatku rúd, kameňa, hliny, dreva a iných surovín patrilo odpradávna medzi oblasti s mimoriadne priaznivými podmienkami pre výrobnú činnosť, ktorú by sme mohli označiť za remeslo, alebo sa na remeslo vyvinula postupne. No človek žijúci na našom území sa vo svojej dlhej histórii len veľmi pomaly dostával do situácie, že lovu alebo inej ako poľnohospodárskej výrobe mohol venovať veľkú časť svojej pracovnej energie. Okolo 9. storočia sa už remeslo na Slovensku výrazne vyčlenilo od poľnohospodárstva. Najrozvinutejšie bolo kováčstvo, hrnčiarstvo a šperkárstvo. Remeselníci si začali vytvárať aj akési "stavovské" organizácie - združovali sa v cechoch, ktoré mali ich umenie predovšetkým ochraňovať. Remeselníci potom prijímali svojich učňov, s ktorými nie vždy spravodlivo nakladali. Daň, ktorú učeň zložil v čase štúdia u remeselníka, sa mu však zväčša bohato vrátila v jeho ďalšej práci, keď sa sám stal samostatným remeselníkom.

Pod pojem ľudová výroba zaraďujeme v etnografii všetky ručné práce, zhotovovanie úžitkových predmetu prevažné s miestnych surovín pre potrebu vlastnej rodiny i pre blízke okolie napr. spracúvanie textilných vlákien, slamy, lyka, šitie súčasti odevu , vyšívanie, paličkovanie čipiek, spracúvanie dreva, kovov, koze a pod. Remeslá sa často organizovali v cechoch a výrobných spoločenstvách, napríklad kováčstvo, hrnčiarstvo a džbánkarstvo, sklárstvo, garbiarstvo, kožušníctvo, kolárstvo, tesárstvo, tkáčstvo atď. Remeslá však predstavujú len časť celkovej ľudovej výroby, jednu jej vývinovú fázu, ktorá v mnohých prípadoch nezasiahla všetky výrobné odvetvia, a na rozdiel od vyspelých mestských remesiel ustrnuli niekedy na nižších výrobných postupoch. Menšie domáce dielne vyrábali jednoduchšie a výrobne menej náročné predmety pre pospolitý ľud, centrálne dielne pracovali pre bohatšie vrstvy.