Archeológovia v nej našli sedem skladov sekerovitých hrivien, veľké množstvo železnej trosky a zvyšky povrchnej šachtovitej pece na tavenie železa. V 11. – 12. storočí nadobudlo u nás veľký rozsah kováčstvo špecializované na jednotlivé druhy výrobkov. Existencia rozvinutého kováčstva vždy závisela od vyspelej ťažby rudy a hutníctva. Západní Slovania, ktorí sa usadili v Podunajsku, prevzali aj v tejto oblasti poznatky Keltov a Rimanov a súčasne si vytvorili aj vlastnú svojráznu technológiu spracovania železa. Už v 8. storočí vznikli blízko surovinových zdrojov výrobné osady zamerané len na spracovanie železa, ale aj veľké železiarske huty s niekoľko výrobnými jednotkami, v ktorých pracovalo niekoľko desiatok ľudí, nepracujúcich už vôbec v poľnohospodárstve. Zatiaľ sa takéto osady našli len na území Moravy a Čiech, archeológovia však nevylučujú však nevylučujú ich existenciu ani na Slovensku, a to už vo veľkomoravskom období. Okrem týchto špecializovaných veľkých hutníckych osád sa v 8. – 9. stor. vyrábalo železo aj v menších strediskách. Svedčia o tom nálezy železnej trosky v Bojniciach, Bešeňove a v Nitrianskom Hrádku. Už pri spomenutom kováčskom stredisku orientovanom na výrobu nožov v Pobedime sa nachádza aj huta spracujúca rudu, ktorá nepochádza z okolia. Zhutňovanie železnej rudy ďaleko od miesta jej výskytu sa vysvetľuje existenciou opevneného hradiska, ktoré chránilo výrobcov pred neočakávanými prepadmi. Železo sa u nás v ranofeudálnom období dostávalo do hút do kováčskych dielní v podobe sekerovitých hrivien a z nich sa prekúvalo na železné výrobky. Našli sa najmä blízko hradísk a väčších sídlisk, teda na miestach, kde možno predpokladať existenciu kováčskych dielní. Po páde Veľkomoravskej ríše väčšie železiarske huty a osady viazané na opevnené centrá zanikali, výroba železa sa v 10.-11. storočí rozptýlila a dekoncentrovala v osadách, v ktorých poddaní obyvatelia žili pod nadvládou feudálov. Zhutňovanie železnej rudy ďaleko od miesta jej výskytu sa vysvetľuje existenciou opevneného hradiska, ktoré chránilo výrobcov pred neočakávanými prepadmi.
Kováčstvo patrilo na začiatku feudalizmu medzi najrozšírenejšie remeslá vôbec a jeho existenciu možno v tom čase na Slovensku predpokladať v každej významnejšej poľnohospodárskej osade. Veľkomoravské kováčstvo patrilo k najvyspelejším vo východoeurópskej oblasti a jeho úroveň nebola nižšia ako v západnej Európe. Najvýznamnejším spracúvaným kovom bolo nepochybne železo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Katka84 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 840 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 25m 0s |
Pomalé čítanie: | 37m 30s |
Zdroje: Bodorová, Oľga: Okované vajíčka, in: RUD 2/2002, str. 16 a 17, Bodorová, Oľga: Zbierkové fondy ľudového umenia Gemera-Malohontu, in: RUD 4/2002, str. 51 až 53, Ferko, Vladimír: Svetom, moje, svetom ..., Tatran 1985, Guleja, Karol: Svet drotárov, Matica slovenská 1992, Historický slovník slovenského jazyka, Veda Bratislava, I. diel 1991, II. diel 1992, III. diel 1994, IV. diel 1995, V.diel 2000, Holečková, Květa: Batika a batikování, Merkur Praha 1971, Houdek, Ivan: Cechovníctvo na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, Muzeálna slovenská spoločnosť 1973, Chlupová, Anna: Kraslice, ÚĽUV 2002, Jurovatý, Ladislav ml.: Drotárstvo, ÚĽUV 1989, Kovačevičová, Soňa: Človek tvorca, VEDA-SAV Bratislava 1987, Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, vydavateľstvo SAV Bratislava, 1989, Špiesz, Anton: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov, Bratislava 1972, Špiez, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku, Osveta Bratislava 1983, Pranda, A.: Kraslice v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe, ÚĽUV 1958, Pranda, A. - Prandová, E.: Slovenské kraslice, Osveta Martin 1994
Podobné referáty
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku | GYM | 2.9501 | 1660 slov |