Kováčstvo, ktoré tvorí najdôležitejšiu zložku pri spracúvaní kovov v ľudovej kultúre, vyžadovalo pomerne veľkú špecializáciu, poznatky technológie výroby, možnosť získania vzácnej suroviny a všestranne kvalifikovaného remeselníka. Preto kováčstvo patrilo aj na dedinách k tým druhom prác, ktoré sa prvé začali oddeľovať ako špecializované remeslá. Aj tak dedinský kováč pomerne dlho mohol robiť len podradnejšie práce, najmä opravy železného náradia, zatiaľ čo nové výrobky mali povolené vyrábať iba cechoví kováči v mestách. V dedine býval zväčša len jeden kováč, ba v niektorých oblastiach bol iba jeden pre viacero dedín. Kováč, často ako jediný remeselník v dedine, si práve svojou jedinečnosťou udržal zvláštne postavenie.
Popri týchto individuálnych výrobcoch - kováčoch, vznikali výrobné centrá s širším dosahom, najmä v oblastiach s rozvinutým železorudným baníctvom, ako napríklad Gemer a Spiš. Už v 17. storočí sa v týchto krajoch zakladali manufaktúry na spracovanie železa. Manufaktúrny charakter mala aj práca cigánskych kováčov na juhozápadnom Slovensku, organizovaná zväčša na akomsi veľkorodinnom systéme , ktorý sa zameriavali na výrobu klincov a reťazí a mali pomerne široký okruh konzumentov.
Neskôr začali kováči v niektorých oblastiach Slovenska popri kovových doplnkoch k drevenému poľnohospodárskemu náradiu, ako boli pluh a vozy, vyrábať i celé poľnohospodárske náradie, najmä polo železné pluhy rozličnej konštrukcie, ktoré boli nepochybne výkonnejšie než pôvodné drevené. Hoci okruh spotrebiteľov, pre ktorých tieto malé kováčske dielne vyrábali, nebol príliš veľký, predsa sa niektoré rozrástli na akési malé továrničky či skôr manufaktúry.
Medzi ďalšie výrobky pochádzajúce z kováčskych dielní patria napríklad: obločné mreže, kovania dverí, kovové obločnica, svietniky, trojnožky pod riad.
ŠPERKÁRSTVO
Osobitné miesto v spracúvaní kovov má výroba ľudových šperkov. Tu prevažuje výroba pre vlastnú spotrebu alebo pre potrebu najbližších. To boli výrobky ako doplnky odevu a účesu, spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene a podložky účesov, prstene a čističe fajok. Vo vyspelých centrách tejto výroby, ako napr. v Nitre, mali šperky vysokú umeleckú úroveň. Ich zhotovovanie predpokladá nielen skúsenosť, ale aj úplné sústredenie sa na túto činnosť, teda trvalé odlúčenie od poľnohospodárstva. V šperkárskych dielňach mohli byť sústredení majstri viacerých výrobných odvetví, napr. zlatníci, kovotepci a kovolejári.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Katka84 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 840 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 25m 0s |
Pomalé čítanie: | 37m 30s |
Zdroje: Bodorová, Oľga: Okované vajíčka, in: RUD 2/2002, str. 16 a 17, Bodorová, Oľga: Zbierkové fondy ľudového umenia Gemera-Malohontu, in: RUD 4/2002, str. 51 až 53, Ferko, Vladimír: Svetom, moje, svetom ..., Tatran 1985, Guleja, Karol: Svet drotárov, Matica slovenská 1992, Historický slovník slovenského jazyka, Veda Bratislava, I. diel 1991, II. diel 1992, III. diel 1994, IV. diel 1995, V.diel 2000, Holečková, Květa: Batika a batikování, Merkur Praha 1971, Houdek, Ivan: Cechovníctvo na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, Muzeálna slovenská spoločnosť 1973, Chlupová, Anna: Kraslice, ÚĽUV 2002, Jurovatý, Ladislav ml.: Drotárstvo, ÚĽUV 1989, Kovačevičová, Soňa: Človek tvorca, VEDA-SAV Bratislava 1987, Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, vydavateľstvo SAV Bratislava, 1989, Špiesz, Anton: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov, Bratislava 1972, Špiez, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku, Osveta Bratislava 1983, Pranda, A.: Kraslice v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe, ÚĽUV 1958, Pranda, A. - Prandová, E.: Slovenské kraslice, Osveta Martin 1994
Podobné referáty
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku | GYM | 2.9501 | 1660 slov |