Tu však prevláda spracovateľsko-konzumná stránka, ako napr. kuchárov, pekárov, mäsiarov, cukrárov, sládkov i žemliarov. Drevo bolo všestranne využiteľné, čo dokazujú aj niektoré tokárske výrobky ako predovšetkým praslice a kolovrátky, ale aj hudobné nástroje ako rôzne píšťaly, fujary či husle.

DEBNÁRSTVO
Debnárske remeslo je veľmi staré a na Slovensku značne rozšírené (cechov debnárov bolo takmer štyridsať a v jednotlivých mestách boli desiatky týchto remeselníkov). Ich výrobky totiž využívala každá vtedajšia domácnosť.

Debnári ako odborníci na výrobu drevených sudov, kadí (z tvrdého dubového dreva), putní, vedier, bočiek, kúpacích vaní, šaflíkov, šechtárov, geliet, zvaralníkov a iných výrobkov (z mäkšieho jedľového alebo smrekového dreva), mali prvé cechy už koncom 15. storočia v Prešove a Bardejove. Ich výrobky, z ktorých boli na prepravu a uskladňovanie čohokoľvek užitočné najmä sudy, vyžadovali drevené, najčastejšie dubové dyhy, ktoré debnári skladali do seba a sťahovali kovovými obručami. Na miesta, kde nebol dostatok dreva na výrobu debnárskych výrobkov, sa potom takéto výrobky vozili z miest, kde bol dreva dostatok a kde pôsobilo viac debnárov, než mohol miestny trh prijať. Rozdiel medzi sudom a kaďou bol v tom, že kaďa bola otvorená sudovitá nádoba, sud sa z každej strany svojho valcovitého tvaru akoby mierne uzatváral. Obdobou sudov boli aj bočky, t.j. menšie sudy na víno.

Putňa, ako sa hovorovo označuje aj drevené vedro, bola väčšia drevená nádoba s elipsovitým prierezom. Mala popruhy, aby ju mohli nosiť na chrbte naplnenú napr. ovocím. Z múzeí alebo skanzenov, ale tiež starých filmov, či vinárskych pivníc poznáme šafle, alebo šaflíky – okrúhle väčšie drevené nádoby s dvomi držadlami, ktoré neboli pridávané na boky nádoby, ale boli súčasťou dvoch dýh – t.j. dve oproti sebe uložené dyhy šaflíka boli dlhšie a “vytŕčali” navrchu nádoby. Mali spravidla guľaté alebo oválne otvory na uchytenie. Menšie vydanie šaflíka bol šechtár. Pri zlom hospodárení sa tiež zvyklo hovorievať “Gazdoval zo šafľa do šechtára...”. Šechtár bol známy aj ako “hrotok”. Na mliečne produkty, napr. bryndzu, mlieko, sa používala drevená nádoba vyrábaná debnármi, nazývaná geleta. Zaujímavosťou je, že v 15. storočí vznikol v Žiline aj cech tzv. sudkárov. Títo remeselníci mali spracovávať vŕbové, brezové a lieskové drevo na obruče, ktorými spájali svoje výrobky – sudy na tekuté, ale aj niektoré pevné potraviny.