KOLÁRSTVO
Kolárske dielne a cechy (nazývané tiež kolesárske) združovali kolárov (kolesárov) vyrábajúcich kolesá, ale aj iné drevené súčasti vozov (oje, brzdy, pluhy). Spracovávali predovšetkým drevo, niektorí tiež plietli košatiny pre vozy a koče. Kolári boli takmer vždy spojení s inými remeselníkmi. Už ich prvý cech, ktorý vznikol v polovici 15. storočia v Košiciach, bol spojením s tokármi, stolármi a maliarmi. Často sa však združovali s kováčmi, ktorých práca bola pri výrobe kolies a súčastí vozov potrebná.
REZBÁRSTVO
Títo remeselníci, ktorí existujú dodnes, sa zaoberali a zaoberajú vyrezávaním rôznych drevených sôch, sošiek, reliéfnych obrazov (často so sakrálnou tematikou), oltárov a pod. Výsledky ich prác sú skutočným umením, nezriedka sa teda stretneme s označením “umelecký rezbár”. Samotných rezbárov nenájdeme v histórii združených do cechu. Ich práce, ktorých vek možno počítať na storočia, však majú návštevníci možnosť obdivovať najmä v slovenských kostoloch. Na Slovensku má rezbárstvo aj svoju charakteristickú “ľudovú odnož”, a to výrobu bačovského riadu – najmä známych črpákov, ale tiež odlievakov, foriem na syr, oštiepky a podobne. Pre rezbára je najdôležitejšie drevo (z lipy, javora, hrušky, jedľa alebo ktoréhokoľvek iného u nás rastúceho stromu, nie však vysušené, lebo vtedy je už tvrdé a vhodné len pre tokára) a dláto. Dôležitý je však aj nôž, rôzne rašple, pilníky, kyjanice (ťažké drevené nástroje v tvare koňakovej fľaše, ktoré sa používajú na vtĺkanie dláta do dreva). Rezbári si svoje nástroje musia často upraviť alebo aj sami vyrobiť, takže potrebujú napr. aj brúsne kamene. Hovorievalo sa o nich, že sú to “majstri deviatich remesiel”. V skutočnosti je to však údajne ešte náročnejšie. Všetko to však rezbár rád obetuje do výtvoru, ktorý na konci zavesí na stenu, položí na stôl alebo odovzdá zákazníkovi.
RIEČIČIARI
Známi sú aj ako sitári. Riečica je známa ako sito s veľkými okami. Riečičiari vyrábali riečice – sitá – z dreva, niekedy však dno sít vyrátali aj z mosadzného drôtu alebo srsti. Okraje sita bývali kovové alebo drevené. Tie sa používali na prečistenie, preosiatie obilia, múky, zrna, krupice, väčšieho korenia a podobne. Prvý cech sitárov na Slovensku vznikol v Bratislave. Ďalší bol v Oslanoch. Niektorí sitári sa však stále združovali v cechu, ktorý vznikol vo Viedni. Sitárov – riečičiarov nebolo na Slovensku veľa, roztrúsení však boli vo všetkých známejších mestách.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Katka84 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 840 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 25m 0s |
Pomalé čítanie: | 37m 30s |
Zdroje: Bodorová, Oľga: Okované vajíčka, in: RUD 2/2002, str. 16 a 17, Bodorová, Oľga: Zbierkové fondy ľudového umenia Gemera-Malohontu, in: RUD 4/2002, str. 51 až 53, Ferko, Vladimír: Svetom, moje, svetom ..., Tatran 1985, Guleja, Karol: Svet drotárov, Matica slovenská 1992, Historický slovník slovenského jazyka, Veda Bratislava, I. diel 1991, II. diel 1992, III. diel 1994, IV. diel 1995, V.diel 2000, Holečková, Květa: Batika a batikování, Merkur Praha 1971, Houdek, Ivan: Cechovníctvo na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, Muzeálna slovenská spoločnosť 1973, Chlupová, Anna: Kraslice, ÚĽUV 2002, Jurovatý, Ladislav ml.: Drotárstvo, ÚĽUV 1989, Kovačevičová, Soňa: Človek tvorca, VEDA-SAV Bratislava 1987, Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, vydavateľstvo SAV Bratislava, 1989, Špiesz, Anton: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov, Bratislava 1972, Špiez, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku, Osveta Bratislava 1983, Pranda, A.: Kraslice v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe, ÚĽUV 1958, Pranda, A. - Prandová, E.: Slovenské kraslice, Osveta Martin 1994
Podobné referáty
Slovensko a jeho remeslá v stredoveku | GYM | 2.9501 | 1660 slov |