Na štadióne v San Francisku sa na koncerte The Beatles tiesnilo 25-tisíc ľudí. Johnovi Lennonovi, Paulovi McCartneymu, Ringovi Starrovi a Georgeovi Harrisonovi už dlhšie živé vystupovanie nerobilo žiadnu radosť. Na pódiu počuli sotva notu, všade ich prehlušil dav bláznivých fanúšikov. Po tom, čo ich životy začali ohrozovať radikáli a hudba skupiny presiahla hranice rock‘n‘rollu, sa s koncertovaním rozhodli skoncovať. Nikto z divákov na sanfranciskom štadióne Candlestick Park vtedy nevedel, že 29. augusta 1966 odohrali svoj posledný koncert.

Rok 1966 bol pre vývoj modernej populárnej hudby rokom veľkých zmien. Ich nový album Revolver signalizoval odklon od tradičných rock‘n‘rollových kompozícií. Na tejto platni, ktorú niektorí kritici považujú za ich najlepší album, experimentovali so zvukom, použili mnoho nových nástrojov a nebránili sa klasickým žánrom. Revolver bol zmenou, skupina bola opäť na čele.
Horšie to však bolo so živou produkciou. Nevyhovujúca aparatúra a slabé ozvučenie nemohli prehlušiť rozvášnených fanúšikov. V tábore Beatles sa začalo nahlas hovoriť o tom, že nadchádzajúce celosvetové turné bude definitívne ich posledným.

Koncerty v Európe prebehli hladko, prvé problémy nastali až keď sa presunuli do Japonska. Pred ich príchodom jedna japonská študentská militantná organizácia vyhlásila, že pokiaľ skupina vystúpi v hale Budokan, zasvätenej mŕtvym vojnovým hrdinom, neodíde z krajiny živá. Vystrašených hudobníkov, ktorí sa s niečím podobným stretli po prvý raz, sprevádzali kolóny policajtov.
Ešte horšie to bolo vo filipínskej Manile. Keď manažér skupiny Brian Epstein odmietol pozvánku na párty od manželky prezidenta Imeldy Marcosovej, nastalo skutočné peklo. „Ráno som si otvoril noviny a na prvej strane stálo - Beatles urazili manželku prezidenta,“ spomína ich telesný strážca Mal Evans. Vojenská junta, vedená diktátorom Marcosom, spustila proti Angličanom štvavú kampaň. Skupina sa na letisko musela prebiť davom rozvášnených a nahnevaných Filipíncov. Z krajiny doslova utiekla.

„Kresťanstvo zmizne. Teraz sme populárnejší ako Ježiš. Neviem, kto odíde skôr - rock‘n‘roll alebo kresťanstvo,“ povedal John Lennon vo februári 1966 pre anglický Evening Standard. Slová, ktoré zapadli v mori iných vyhlásení, pred príchodom The Beatles do USA vydal časopis pre tínedžerov Datebook. Zapálil oheň a podnietili nenávisť ku skupine, ktorú už dlhšie pociťovala konzervatívna časť Američanov.
Ohlas bol dramatický. Rozhlasové stanice prestávali hrať ich hudbu, kostoly začali sponzorovať verejné pálenie a likvidáciu platní skupiny. Verejné útoky organizované ultrapravicovými kruhmi prerástli do križiackeho ťaženia proti štyrom ľuďom, ktorí chceli akurát hrať obyčajné pesničky.
Lennon sa snažil svoj výrok vysvetliť na tlačovej konferencii v Chicagu, ale bolo neskoro. Telesný strážca Evans bol taký vystrašený, že svojej manželke a dcérke napísal pred odchodom do USA list na rozlúčku.
Radikáli prenasledovali skupinu na každej zástavke koncertnej šnúry. Epstein chcel dokonca turné odvolať. Keď v Memphise na pódiu počas ich vystúpenia vybuchla petarda, Beatles sa obzerali po sebe, či niekto z nich nebol zastrelený. Počas koncertu na nich pred vchodom na štadión čakalo osemtisíc bielych kapucní Ku-klux-klanu.
Na druhý deň v Cincinnati promotér nepostavil nad hlavami hudobníkov stan. Potom sa čudoval, prečo nechcú hrať na elektrických gitarách počas búrky. 28. august na štadióne v Los Angeles The Beatles videli, ako pred ich očami policajti bijú obuškami dievčatá.
Tridsaťminútový výstup na baseballovom ihrisku Candlestick Park, kde hráva tím San Francisco Gaints, bol ich posledným. Od ich začiatkov v liverpoolskom Cavern Clube skupina odohrala viac ako 1400 koncertov.

The Beatles skončili s koncertmi v čase, keď iné rockové skupiny a jednotlivci práve začali objavovať čaro živého vystupovania. Paul, John, George a Ringo sa vracali už len do nahrávacieho štúdia. Až do rozpadu skupiny v roku 1970 tam urobili možno svoje najlepšie pesničky.