Unikátnosť stĺpov bola nielen v ich rozmeroch a počte, ale aj v ich forme a výzdobe. Chrám sa stal prvou monumentálnou stavbou postavenou v iónskom slohu a vyhlásili ho za miesto zrodu tohto štýlu. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi významných umelcov.
Reliéfmi bol zdobený aj predný a zadný štít strechy. Tá bola vo výške 25 metrov a nad štítom niesla obrovské mramorové súsošie pravdepodobne Artemidy s lukom a jeleňom uprostred družiny nýmf. Na rohoch strechy boli štyri mramorové býky v nadživotnej veľkosti. V samotnej cele chrámu bol oltár a cédrová socha bohyne.Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Efez dokonca usporiadal konkurz na sochu ranenej Amazonky. Pozvaní boli Feidias, Krésilos, Fradmon a Polykleitos.Nakoniec to vyhral Polykleitos.
Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Dokončili ju Paiónios Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. No už 21.júla 356 pred n.l bol chrám zapálený.V den narodenia Alexandra Veľkého ho nevedno ako zapálil Hérastatos.Pri požiari zmizlo aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha.
Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Vypracovaním plánu poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Deinokrates usúdil, že niet čo zlepšiť, prekreslil pôvodný projekt a pridal iba desaťschodovú mramorovú terasu pod chrámom.Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci. Výzdobe oltára sa venoval Praxiteles, na stĺpoch pracoval Skopas.
Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Opäť bol dejiskom bohoslužieb, pútnickým miestom, útočiskom umiernených zločincov; nijaký miestodržiteľ Ázie nenastúpil na trón skôr, než sa nepoklonil Artemide.
Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. Efezania prisahali, že ho zase obnovia, ale už tak nikdy neurobili. Keď ho dal r. 401 sv. Ján Chryzostomus definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov bola kresťanského vierovyznania. Aj samotný Efez postihol neblahý osud – 13. septembra 1922 do Smyrny vtrhla turecká armáda, zapálila grécku štvrť a vyvraždila grécke obyvateľstvo.
Najkrajší div sveta teda už dávno nestojí, ostali z neho len pováľané stĺpy a pár vykopávok, ktoré mu krásu už nikdy nevrátia. Čas nakoniec strávi aj tieto pozostatky.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Artemidin chrám v Efeze
Dátum pridania: | 19.01.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | madulka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 844 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 0s |
Pomalé čítanie: | 7m 30s |
Podobné referáty
Artemidin chrám v Efeze | SOŠ | 2.9599 | 528 slov | |
Artemidin chrám v Efeze | SOŠ | 2.9090 | 492 slov |