História filmu začína prekvapujúco už u starovekých Grékov a ich divadla pohyblivých tieňov. O storočie neskôr v prvých rokoch 19. storočia, spojili svoje sily vynálezcovia a ľudia vytvárajúci zábavu a vytvorili pohyblivé obrázky plné trikov a napätia. Prvé filmy boli animované, skoro sa však uplatnili aj fotografické obrazy. Zrodil sa Hollywood a začala písať éra nemých hviezd. Aj keď film nemal zvuk, talentovaný filmári ho dokázali pretvoriť na príjemnú zábavu a umelecké dielo zároveň,

Prvé kroky:
Prvé filmy boli natočené kamerou, ktorú patentoval v Anglicku v novembri 1888 Louis Aimée Augustin Le Prince ( 1842 - ?), pochádzajúci z Francúzka. Zachovali sa dva fragmenty: prvý bol natočený rýchlosťou 10-12 snímkou za sekundu začiatkom októbra 1888 na záhrade jeho svokor Josepha Whitleyho v Roundhay v Leedse; druhý bol natočený rýchlosťou 20 snímkou za sekundu neskôr toho istého mesiaca a zachytáva dopravu na moste v Leedse. Podľa Jamesa Longleyho, bol druhý film premietaný s použitím maltézskeho kríža pre krokový posun filmu. Longley tvrdil, že takto získaný obraz bol tak zreteľný, že bolo možné vidieť dym z cigary muža stojaceho na moste. Obidva filmy boli natočené na scitlivené pasy papiera široké 5,5 cm. Až o rok neskôr sa Le Princovi podarilo získať Estmanov celuloidový film, ktorý bol v Británií práve uvedený na trh. Tento materiál bol omnoho vhodnejší a pravdepodobne začiatkom roku 1890 bol Le Prince schopný začať s komerčným využitím svojho postupu pri natáčaný a premietaní filmu. Zostrojil prvý premietací prístroj, ktorý chcel predviesť M. Mobissonovi tajomníkovi Parížskej opery. 16. septembra nastúpil Le Prince v Dijone do vlaku smerom do Paríža, odkiaľ chcel pokračovať do New Yorku, kde mal v úmysle svoj vynález predstaviť prvý krát verejnosti. Do Paríža ale nikdy nedorazil. Zmizol bez stopy a polícia ani po zdĺhavom vyšetrovaní nebola schopná racionálne vysvetliť jeho úplné zmiznutie. Záhada nebola nikdy objasnená.

Prvý komerčne využiteľný postup pri natáčaný a premietaný filmov bol vyvinutý na základe tlaku amerického elektrotechnika Tomasa Alvu Edisona ( 1847 – 1931 ). Jeho pôvodné pokusy vytvoriť ilúziu pomocou nástroja zvaného „optický fonograf“ neboli úspešné a Edison poveril v januári 1889 Williama Kennedyho Laurie Dickensona, ktorý bol asistentom v laboratóriách vo West Orange, prácou na kinetoskope – premietacom prístroji, ktorý mal byť používaný v zábavných podnikoch.
Dickson, syn Anglických rodičov, narodený vo Francúzku, sa od mlada venoval fotografovaniu a hodil sa pre tento výskum lepšie ako jeho učiteľ, ktorý sa v optike príliš nevyznal. Namiesto obdĺžnikových kusov celuloidu začal používať pätnásť metrové celuloidové filmy vybrané firmou Merwina Hulberta. Prvý krát boli zakúpené 18. marca 1891, čom je prvý dátum, kedy mohol Dickenson teoreticky natočiť film pre kinetoskop. Prvé verejné premietanie filmu sa konalo v Edisonových laboratóriách vo West Orange 22. mája 1891, keď 147 delegátok Národného združenia ženských klubov obedovalo s pni Edisonovou v Glemonte a bolo pozvaných do dielní jej manžela, kde im bol predvedený nový kinetoskop. Noviny New York Sun vtedy písali: „Radostne prekvapené delegátky uvideli malú krabicu z borového dreva stojacu na zemi. Pri krabici boli podivné kolesá a pásy, ktoré mal na starosť jeden zamestnanec. Vo vrchnej časti krabice bol jeden otvor s priemerom asi 2,5 cm. Keď sa ženy pozreli do tohoto otvoru uvideli obrázok muža. Bolo to neuveriteľné. Ten obrázok sa im klaňal, usmieval sa, mával rukami a dával si dole klobúk – a to všetko s dokonalou prirodzenosťou a eleganciou. Každý pohyb bol dokonalý...“

Film použitý pri tomto premietaní bol zrejme natočený s kamerou s horizontálnym posunom na nepreformovaný film. Tento prístroj mal ešte veľmi ďaleko k dokonalosti až najskôr v októbri 1892 sa objavujú dôkazy, že William Dickosn zostrojil fungujúcu kameru s vertikálnym posunom, ktorá používala preformovaný film. V tomto mesiaci publikoval časopis Phonograf zábery zo štyroch filmov, natočených zrejme týmto prístrojom. Boli medzi nimi zábery Dicksona s jeho pomocníkom Williamom Heiseom a tiež ukážky zápasov a šermu. Možno teda predpokladať, že k tomuto dátumu Dickson prekonal všetky prekážky brániace natáčaniu filmov pre komerčné premietanie. Prílišného vďaku sa však nedočkal. Keď opustil v roku 1895 po nezhode so svojím zamestnávateľom West Orange, odmietal Edison uznať, že by mu s dokončením vynálezu niekto pomáhal. Väčšina historikov sa uspokojila s tou Edisonovou verziou, pokiaľ sa v roku 1961 neobjavila diplomová práca Edisonov filmový mýtus ( „The Edison Motion Picture Myth“ ). Jej autor Gordon Hendricks dokázal za pomoci do tej doby nepublikovaných materiálov z Edisonových archívov, že všetky experimenty súvisiace z kinetoskopom Dickson buď sám previedol, alebo ich riadil, a že Edison sám dal iba podnet k zahájeniu výskumu a poskytol laboratória.