V tom období sa v Taliansku nakrúcali aj sociálne drámy, ktoré priam neutralisticky zobrazujú život.

Uznávanou sa stala aj kinematografia malej severskej krajiny – Dánska. Vyrábalo sa tu až 400 filmov ročne. Dánske filmy rôznorodosťou tém a ich pôsobivým spracovaním posilnili i ovplyvnili filmovú tvorbu iných krajín. Pochmúrne severské námety inšpirovali napríklad ruské predrevolučné filmy. Prvé filmové predstavenie na území Ruska sa konalo 4.mája 1896 v petrohradskom zábavnom podniku Akvarium. Pravidelná filmová produkcia sa začala roku 1907. Medzi prvých priekopníkov patrí novinár a fotograf A. Drankov, ktorý urobil napríklad film o spisovateľovi Levovi Nikolajevičovi Tolstom. Produkcia filmov sa postupne rozrástla. Mali historické námety alebo to boli sfilmované literárne diela či divadelné hry známych spisovateľov a dramatikov. Väčšinou to boli ilustrácie náhodne vybraných epizód z literárnych diel, pôsobili sentimentálne a melodramaticky. Prikláňali sa ku vkusu malomeštiackeho diváka. Medzi významné diela patrí dlhometrážny film, Obrana Sevastopolu nakrútený Vasiliom Chanužkovom a Vasiliom Gončarovom. Po roku 1912 historické námety ustúpili psychologickým a ľúbostným príbehom, veselohrám a fraškám. Do revolúcie vzniklo v Rusku 2000 hraných filmov. Mnohé z nich boli na dobrej úrovni, predovšetkým zásluhou tvorcov, ako Jakov, Protozanov, Vladimir Gradin, Jevgenij Bauer. Z kameramanov to boli hlavne Alexander Lvickij, Česlav Sabinskij a Eruard Tisse.

Z hercov a herečiek sa stali veľmi populárnymi hlavne Ivan Mozžuchin, Vera Cholodnaja, Vladimir Maximov, Vera Orlovová. Mnohý z uvedených tvorcov vytvorili základy nového, revolučného filmového umenia po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcií. V Prahe prvé filmové pokusy robil fotograf Jan Křiženecký roku 1898. Prvé kinematografické predstavenie na dnešnom území Slovenska sa konalo 25. Decembra 1896 v Bratislave. Na základe doterajšieho výskumu prvé filmové filmárske pokusy na našom území robil roku 1909 Alexander Lifka v Košiciach a o niečo neskôr Eduard Schreiber v Lednických Rovniach, ktorý nakrútil prvú krátku dobrodružnú anekdotu Únos. Vráťme sa však o niekoľko rokov neskôr. 16. Apríl 1896 - New York. Prvé verejné predstavenie v Novom svete s americkou premietacou aparatúrou vynálezcu Tomasa Alvu Edisona. Tvorcovia filmov sa usilovali pomocou kamery realisticky, pravdivo vypovedať o svete, o živote. Z toho obdobia vošli do histórie filmu predovšetkým dvaja umelci: Edwin S. Porter, ktorého film sme už spomínali a Dawid Wark Griffith.
Filmový historici Ulrich Gregor a Enno Patalas napísali, že „prvé pokusy o dej a montáž v americkom filme v Porterových snímkach z rokov 1902 – 3 obsahujú už v zárodku špecifické črty, ktoré sa v neskorších rokoch stali určujúcimi pre americký film. Porter kombinoval dokumentárne zábery s dodatočne nakrútenými hranými výjavmi, spájal zábery, ktoré navonok spolu nesúviseli, no ako celok dávali význam. Strihom nielenže oddeľoval jednotlivé deje, ale predovšetkým ich spájaním hľadal nové významy. Priraďoval k sebe celky, detaily a striedal uhly záberov. Napríklad dej vo Veľkej vlakovej lúpeži je filmovaní z viacerých miest, čo tiež nebolo bežne zaužívané. V Porterových filmoch z tohoto obdobia sú zárodky, neskôr obľúbeného filmového žánru – westernu. Griffith v tomto čase rozprával filmami veľké epické príbehy. Kanaďan Mack Sennett (učil sa u Griffitha) založil firmu Keystone, ktorá sa špecializovala na krátke hrané grotesky. Roku 1912 sa začali nakrúcať prvé, dodnes zbožňované „splastick comedy“ – americké filmové brulesky.

Takmer všetky tie naháňačky, neočakávané zvraty a bitky vytvorila vlastne Sennettova škola (nezabúdajme na Maxa Lindera), ktorá sa neskôr preslávila takými menami ako Charles Chaplin, Buster Keaton, Harry Langdon, Roscoe Arbuckle a iný. V tom čase vznikali aj Chaplinove ranné grotesky. Kult hviezd vyzdvihol na piedestál predovšetkým Mary Pickfordovú a nezabudnuteľného Duglesa Fairbanksa st. Filmová tvorba sa rozšírila o nové žánre a nové smery. Adolf Zukor založil 1912 spoločnosť Famous Players Pictures a jeho heslo: „slávny herci v slávnych hrách“. V roku 1913-15 sa stal centrom filmového diania v Amerike Hollywood. Na filmové plátno sa dostali dobrodružstvá kovbojov , hlavne v sérii filmov Tomasa H. Inceho. V tomto prvom období si film nielenže vypracoval základnú filmovú gramatiku, ale vznikol filmový priemysel a obchod. Kinematografické sa otáčalo čoraz rýchlejšie a filmy sa premietali pred čoraz početnejším publikom. Auguste ( 1862 – 1954 ) a Louis (1864 – 1948 ) LUMIÉROVCI