Správy o schôdzke v dome André Bretona sa rozchádzajú. Niektoré tvrdia, že Dalího oficiálne vylúčili z hnutia, iné ,že ho pre jeho výstrednosti iba pokarhali. Dalí sa tu vyhovoril na chorobu a neustále si meral teplotu. Neskôr sa už na schôdzkach nezúčastňoval.
V rokoch 1933 – 1936 napísal niekoľko literárnych príspevkov pre časopis Minautaure a Cahiers d´art.
Dalí nepodával kus svojim obrazom vysvetlenia. Napríklad iba k jednému z obrazov deformácií podáva vysvetlenie. Je to obraz Mäkká konštrukcia s varenou fazuľou: predtucha občianskej vojny. Napísal: „Ukazujem tu mohutné ľudské telo, vybiehajúce do obludných výrastkov rúk a nôh, ktoré sa navzájom šklbú v delíriu sebaškrtenia. ...“.
S iným prejavom jeho začínajúcej posadnutosti dlhočizným, barlami podopieraným výrastkom sa stretávame v obraze Jávsky manekýn (1934) s jemne vypracovaným telom v podobe kostry.
V júni roku 1936 otvorili veľkú medzinárodnú výstavu v Londýne. Boli tu obrazy, koláže, portréty, plastiky, objekty, umenie afrických a amerických domorodcov, ako aj detské kresby. Dalí sa tu reprezentoval dvanástimi prácami, medzi nimi aj obrazmi Retrospektívna busta ženy(1933 zničená) a Afrodiziacká smokingová vesta (1936 zničená).

Do konca roka Dalí vytvoril ďalšie práce, medzi nimi aj pozoruhodný obraz Jesenný kanibalizmus, kde rozložená roztekajúca sa postava nožom a vidličkou pojedá sama seba.
O dva roky sa Dalímu splnilo jedno z jeho najvrúcnejších prianí. Prostredníctvom Stefana Zweiga sa stretol v Londýne so Sigmundom Freudom. Freud bol už vtedy veľmi chorý. Vyslovil vraj pri tomto stretnutí iba dve poznámky: „V klasických maľbách hľadám podvedomé a v surrealistických vedomé.“ A keď hostia odišli naklonil sa ku Zweigivi a povedal: „Ešte nikdy som nevidel dokonalejší exemplár Španiela. Aký je to len fanatik!“ Dalí neskôr tvrdil, že Freudova výpoveď o surrealistickom maliarstve bola rozsudkom jeho smrti. Od tej chvíle vraj nešlo o experimenty, ale o tradíciu.
V rokoch 1937 – 1939 podnikol tri cesty do Talianska. Pod dojmom mníchovskej krízy odcestoval v roku 1938 do Monte Carla, kde namaľoval obraz Hitlerova záhrada.